Pan účetní se nevzdává (1990)

„Prostituoval jste se například někdy kvůli kariéře?“ Čím som starší, tým viac oceňujem dobré „jednoduché“ komédie. Ono totiž nie je žiadna sranda natáčať také! Napríklad De Niro a Pacino majú spolu bambilión Oscarov, ale niečo takéto by nedokázali dať dokopy ani za sto rokov. „Fantociho“ mám nostalgicky zaevidovaného ako sériu, ktorá výrazným spôsobom frčala v deväťdesiatkach, keď som chodil na strednú. V triede som mal skupinu spolužiakov (prevažne mužského pohlavia), ktorá ju zbožňovala a ak včera večer dávali v telke, či už na Nove alebo Markíze, niektorý zo záplavy zdanlivo nekonečných dielov, tak spravidla celý zvyšok týždňa sa niesol v znamení toho, ako spomínali na jednotlivé scény, imitovali niektoré pasáže a ich smiech otriasal školou pri Stavoindustrii. Neboli síce organizovaní, no my ostatní sme veľmi dobre vedeli, kto k nim patrí... a kto nie. Ja som pána účtovníka samozrejme tiež poznal (kto nie?), lež nebola to žiadna srdcovka. Už vtedy som brutálne frčal na hororoch a čo sa komédií týka, tam som vyhľadával skôr Mr. Beana, Policajnú akadémiu, či sitkomy á la Alf, Krok za krokom atď. Päťku (ak som to správne počítal, niekedy sa v tom ani divá sviňa nevyzná) som si pozrel až po desaťročiach. Konkrétne na jar 2026. Priznám sa, že som ostal príjemne prekvapený. Jednak snímka úplne vážne obsahuje množstvo prekvapivo dobrých kaskadérskych výkonov (pri väčšine z nich mi tuhla krv v žilách) a jednak je fakt vtipná. Hlášky sú nadupané, nápady šialené (súlož s chobotnicou) a WTF, čo je moja šálka kávy (mečúň, psí záprah, pokus o znásilnenie). Miestami som dokonca až neveril tomu, ako ďaleko boli tvorcovia schopní (a ochotní) zájsť. Úprimne, bezprostredne som sa bavil, čo sa mi pri komédiách ozaj nestáva často (vlakové fackovanie, ničenie zlatých hodiniek). Rozporuplné pocity som mal azda len z úvodu, kedy sledujeme peripetie Fantozziho vnučky. To už sa mi zdalo, že tvorcovia prekročili čiary, ktoré by sa v spoločnosti (ani v hrubozrnných komédiách) prekračovať azda nemali. V bláznivých komédiách nemám problém s humorom čiernym, ani cynickým. No toto mi pripadalo až... neviem, kruté? Nie som si istý, či situáciu trochu zmäkčuje fakt, že „opičku“ v skutočnosti hral muž (!). Nechám na zváženie každého osobne. Nech tak či onak, je to dobrá strešťaná komédia s tomu odpovedajúcim druhom humoru. Je to vlastne poviedkový film. V prvej etape sa venujeme spomínanej vnučke (a jej filmovej pseudo kariére, kedy hrá v ďalšej etape Planéty opíc bez toho, aby bolo nutné zamaskovať ju), následne preradíme na peripetie s mafiou (asi najnadupanejšia, najintenzívnejšia časť) a dostaví sa i Fantozziho šokujúci kariérny postup smerom prudko nahor (ale ako vieme, rýchla cesta hore nejeden raz znamená rýchlu cestu dole) a manželská kríza (paradoxne nezakončená ktovieakým happyendom, čo fakt oceňujem).

Mnohokrát vyluhovaný Fantočči, který ztratil chuť i barvu. Počet trapných scének ve filmu je vyšší než celkový počet scének ve filmu obsažených. Tam, kde by jiní zastavili, Fantozzi se teprve rozjíždí a dostává se až do surrealistických a metafyzických oblastí trapnosti. Několikrát jsem díky tomu vybouchl upřímným smíchem.

Tak ja neviem, problém je ten, že som si pustil viacero filmov o Fantozzim (ktoré som ešte nevidel) v krátkom čase po sebe a šiel som od konca. Až teraz dochádzam na to, ako sa tie vtipy (s menšími obmenami) opakovali. Nápad so sudcom z ľudu a mafiou bol fajn, asi preto, lebo bol kompletne nový, ale ostatné recyklácia pôvodných nápadov. Hej a Fantozzi pretiahol obriu chobotnicu, tak to už bola úplná haluz.

"Byla jsemm znasilnena. Co to rekla ... znasilnena ? Jo, znasilnena. At si me znasilni jednou, dvakrat, trikrat, ctyrikrat , petkrat ...... pani, ja vam nechci do toho mluvit, nemyslite, zeby jste si obcas mela dat malou prestavku ? " Jo, jo, Paolo Villaggio a jeho Hugo Fantozii patri veru do tzv. vseobecneho prehladu, film ani nema dejovu liniu, su to len komicke scenky naukladane na sebe . 75 %

Ako bláznivá komédia je to skvelé a ako sociálna groteska ešte lepšie. Neviem teda, prečo by som mal Fantozziho hodnotiť nízko. Pretože sa to "nepatrí"? "Fyzický" humor má pôvod v ranej americkej groteske. V Chaplinovom prípade ide údajne o klenoty kinematografie, v prípade Villaggia o odpad. Tak priepastný rozdiel nevidím. Top scéna: Neviem sa rozhodnúť medzi "Ja som rybofil" a "Vila pre slečnu Silvaniovú".