Návrat pana účetního (1996)

„Honimírové jsou u okénka třináct." Nemalý prepad kvality. Kým u pár predchádzajúcich dielov som chvíľu premýšľal nad 4* (no a čo!), toto je ozaj dosť spotená mizéria. Na začiatku Ugo umiera, ale vlastne následne z toho prekvapivo nič nevyplýva, takže sa pravdaže natíska otázka, na čo to bolo dobré. No, asi aj na nič. Je to nepochopiteľne skratkovité. V jednej dejovej etape Fantozzi hľadá svoju opičku pardon vnučku. Aj na diskotéke. Tam je prezlečený do koženého oblečenia, aby zapadol do mladistvého kolektívu a hrá tam tak nahlas hudba, že mu narastú gigantické latexové uši. Trvá to pár sekúnd. „A to je všetko?“ pýtal som sa zmätene. Nuž... je. Mám pocit, že v minulosti sa s tým tvorcovia vyhrali dlhšie a lepšie. Užívali si absurdnosti. Tentokrát akoby to chceli mať čím skôr z krku. Tak načo to natáčali, keď ich to nebavilo? Naopak, nápad s erotickými linkami bol až príliš naťahovaný, hoc prasa pobavilo. Detto falošné tehotenstvo (tri roky po sexe). Občas sa nejaký gag vydaril, lež celé je to strašne vlažné. Len sa skromne pousmejete, ako keď vám niekto povie prevarený vtip a vy ho nechcete uraziť. Za Villaggia mám chuť dať tretiu hviezdu, ale objektívne to na ňu nemá.

Taliansky herec Paolo Villaggio sa v našich končinách najviac zviditeľnil snímkom "Maléry pána účtovníka" (Fantozzi contro tutti), ktorý bol natočený v roku 1980. V úlohe popleteného smoliara Uga Fantozziho sa potom začal pravidelne objavovať v ďalších voľných pokračovaniach, avšak úspech pôvodného filmu sa mu nikdy nepodarilo zopakovať. Jedným z týchto márnych pokusov je aj titul z roku 1996 "Návrat pána účtovníka" (Fantozzi - Il ritorno). Ugo Fantozzi sa v ňom navrátil späť dokonca po svojej smrti. Týmto návratom asi nikoho úplne neohúril, ale tých, čo poznajú a akceptujú jeho svojrázny humor, aspoň trocha pobavil. V mojom prípade to bolo tak akurát na dve hviezdičky. Stupido italiana commedia. **

Vôbec to nebolo zlé, samozrejme, je to už len tlačenie na pílu, ale oproti predchádzajúcim dielom sa opäť našiel aj náznak invenčnosti. Fantozzi prepadne sexlinke, kolegyňa predstiera tehotenstvo, atď. Po nekonečnom točení sa okolo vtipov na adresu dcéry/vnučky je to pozitívne (hoci, samozrejme, ani tie nechýbajú, ale v menšej a tým pádom nenásilnej miere).

Evidentně těžko ho zabít, Fantozziho.. Z účetního hlediska to MÁ DÁTI lascivní humor, občasné světlé momenty probleskující skrz trapnost, ženské představitelky z italského národního obludária, mužské z ústavu pro duševně choré a opakovaní frků z předchozích dílů, což mi návrat Uga v plné míře DAL. Mimochodem, nekupuje si pan účetní to rozměrné spodní prádlo u stejné firmy jako Hugo z hor a incredebilní Hulk?

To je tak blbý, až je to dobrý! Tak bych charakterizoval tento prozatím devátý díl slavné série o smolařském účetním. Nevím proč, ale na TV Barrandov jsem si to pustil jako kulisu a nakonec jsem u toho seděl v salvách smíchu. Sedlo mi to do nálady. Takový hlášky jsem nechytal >>> V kolik se vrátíš? Ukáže prostředníček..Co říkala? Že se vrátí v jednu! :D