Palmeras en la nieve (2015)

Film je trochu čiernobiely. Teda nielen rasovo, hoci aj o to tu ide. Našli dve herečky, ktoré sú v Španielsku veľmi známe ochotným vyzliekaním sa, vlastne Ugarte ide kľudne aj doporna, veď tak začínala kariéru, no a tieto herečky zasadili do rasovo rozdeleného páru. Pekná černoška Vasquez s belochom, Ugarte s uhlíkom. Všetko ok, len čiernobielosť sa ukazuje aj v tom, že všetci bieli usadlíci sú zlí tyrani, znásilňovači a v podstate otrokári aj v 20. storočí a jediní dobrí bieli sú tí dvaja ochotní páriť sa miešane. Nezatváram si oči pred tým, že samozrejme sa diali aj takéto veci a že bieli neboli k čiernym v Afrike veľmi úctiví, ale nerobil by som z toho pomer 99% zlých - 1% dobrých...Inak romanticko-tragický príbeh bol vymyslený dobre. Ale nerobím si ilúzie, že všetko bolo presne tak a za biedu čiernych môžu len bieli. Kde sa nachádza Rovniková Guinea po ich odchode? Po 50 rokov jedna z najchudobnejších krajín na svete a hneď jej prvý "slobodný" prezident sa stal diktátorom...Začali sa tam stavať koncentračné tábory, 1/4 obyvateľstva ušla z krajiny a druhá štvrtina bola zabitá.To mi teda nepríde lepšie ako španielska "rasistická" nadvláda.Inak film mohol byť aj vernejší. Keď točím niečo z Rovníkovej Afriky, prečo natáčam na Kanároch či v Kolumbii. Aha, že by tam v Afrike nebolo bezpečne?Ale veď tam majú slobodu, či?

Nepopieram ságovitosť celého príbehu, čo je určite veľké plus, no niektoré romantické momenty boli v rámci sladkavosti už riadne za hranicou. Som však rád, že film natočili Španieli a nie napríklad Kórejci, tí by tam už totiž určite objímali aj palmy. Príbeh sám o sebe našťastie bavil, nenudil, čo je veľké plus, keďže film trval skoro tri hodiny. Aj keď som hlavnú zápletku celkom nepochopil, ja by som konal inak... za lásku je treba bojovať. Tu sa obaja len s tým zmierili a šmitec. Koniec sa samozrejme niesol v podobnom sladkavom duchu ako celý film, no na slabší nadpriemer to stačí.70/100

Fajn. Historicke, romanticke, dramaticke :-). Az na jednu potvoru: hoci mam Adrianu Ugartu rad, ale tutok hrala uplne nechutnu fenu-fatal - akoze kefovacka vo vodopade ma od lasky daleko - a najma v kontraste s osudom dobitou a vecne milujucou Berta Vázquez. Asi to nebol zamer, ale pripomenulo mi to kus vlastnej historie, takze som negativne zatazeny ;o). Film utkvel, 4*

Kto by nemiloval filmy kde je použitá retrospektíva? Kde postupne odhaľujeme tajomstvá, ktoré dlho trápili dušu. Ten príbeh z minulosti ma teda rozhodne bavil viac ako prítomnosť (tej bol našťastie venovaný o dosť kratší priestor). Obdobie keď Západná Europa vykorisťovala Africké krajiny považujem za čierne dejiny ľudstva (sekunduje im už iba kolonizácia Ameriky a ešte ked Križiacke kurvy plienili svet) . Fúúúúú teraz som sa nechal trošku uniesť ... Cítiť tu bolesť ... veľkú bolesť

Pekný film. Ukazuje tvár kolonializmu. Bieli španieli si vycvičili domorodcov ako cvičené opice. Každodenná tvrdá drina od rána do večera na kakaových plantážach za almužnu, buričov kedykoľvek zbičovali do krvi, znásilňovanie černošiek sa považovalo za zábavu. Zato beloši sa tam mali ako prasce v žite. Film ukazuje, že boli aj kolonizátori s pekným vzťahom k domorodcom (aj keď makať na nich museli, odtiaľ - potiaľ). Výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo, ale isto to nebolo bežné, skôr výnimočné. Vôbec sa nečudujem domorodým obyvateľom, že po vyhlásení nezávislosti hnali odtiaľ okupantov svinským krokom kade ľahšie.
P.S.: Stavil by som sa, že všetci dnešní potomkovia kolonizátorov sú presvedčení (alebo to aspoň budú tvrdiť), že ich prarodičia a praprarodičia, ktorí tam boli, boli z tých lepších.