Paganini Horror (1989)

Late 80s taliansky horor s vcelku originálnym námetom, ktorý ale mohol byť minimálne o dva hviezdičky lepší. Bohužiaľ, tak trošku klame telom. Najskôr to vyzerá, že to bude fajnový slasher s netradičným killerom, to sa ale nekoná, killer je tu na začiatku a na konci a trošku medzitým, ale hraje druhé husle. Pokulháva aj gore, niektoré vraždy sú trestuhodne offscreen, a tam, kde to nečakáte, sa vynorí vcelku krvavá scéna, o žiadny gorefest sa ale nejedná. Potom film flirtuje s témou strašidelného miesta, z ktorého niet úniku, kliatbou, ale ani to nie je poriadne dotiahnuté, a ku koncu akosi zmätené, ako keby tvorcovia nevedeli, ktorou cestou sa vydať. No a nakoniec tu máme snahu o sureálny presah, o čosi naviac, o Argentovske nasvietenie a štylistiku, ale Cozzi bohužiaľ nie je Argento ani Soavi a bije sa to s príznaným 80s zamerikanizovaným hororom. Pritom vila je parádna, príbeh originálny, maska killera skvelá, krásne dievčatá... Potenciál tu bol, občas vykukne vcelku zaťažkaná atmosféra, pozerá sa to dobre a je to sympatický počin, ktorý ale mohol byť oveľa viac.

Horor na hranici braku, ktorý smrdí trápnotou a amaterizmom. Celkom sa divím, že sa hviezdny Pleasence dal na takúto kravinu nahovoriť. Prehrávajúce herecké výkony, nekonečné výkríky a kvílenie namiesto napätia, slabučké masky, veľmi nepodarene vystavaný príbeh i dialógy, ktoré ako keby boli písané tesne pred samotným točením (Už som na to prišla. Musíme hrať skladbu odkazu. Ja, hlupaňa. Že ma to nenapadlo.), a tie naťahované scény s hudobnými vložkami, ktoré vyslovene nudia. Ani žiadne nahotinky, ktoré sú pre tento žáner typické, sa nedostavili a mohli aspoň dať zabudnúť na viacero trápností, i keď žiadne dobré baby sa vo filme nevyskytujú. Fakt len máličko chýba od odpadu.

Poviem to hneď na rovinu, tento film mi zobral 82 minút môjho života, ktoré som mohol stráviť aj rozumnejšie. Neskutočne jeblé spracovanie i scenár je narušený. Herci prehrávajú na plnej čiare a triky pribili posledný klinček do rakvičky. A ešte k trikom sa musim vrátiť, ja som už dlho tak zle triky nevidel, tvorcovia si mysleli, že keď tam dajú umelo vytvorenú hmlu, že to urobí strašidelný dojem, ale u mňa to vzbudilo, len ľútosť, nad márnou snahou tvorcov, silou mocou niečim zaujať, cha tak to sa nepodarilo .Od odpadu tento film vytrhla Nicolodi, aj keď ani ona nenaplnila očakávanie, ale mam ju rád. Žiadne vystrašenie ani náznak napätia aj hudba mi trhala uši.

Pre mňa osobne ťažšie stráviteľný taliansky hororový trash. Luigi Cozzi bol blízkym spolupracovníkom a obdivovateľom tvorby Daria Argenta, čo je síce fajn, snaha napodobovať Argentov jedinečný štýl však nepôsobí dobrým dojmom a Paganini Horror ma miestami takmer unudil k smrti. Cozzi to tu ako filmár prehral na viacerých frontoch, pre mňa jediným pozitívom je jeho snaha o husté gore efekty, ktorá nebola úplne márna...

Přiznám se, nalákala mne účast Darii. A pak už jsem čekal na trochu atmosféry, která až do konce snímku nepřišla. Zato mi párkrát cukalo v koutcích úst. A to mám pro daný styl slabost. Chtěl jsem dát jednu hvězdičku (kterou třeba jednou dám, až snímek klesne do rozumné barevné škály), ale v zájmu udržení smysluplnosti CSFD sahám k odpadu...