Oživlá (1977)

Polemiku vyvolávajúci snímok, ktorý sa myšlienkovo zaoberá tematikou okolo posmrtného života. Nebolo to zlé, no nemá to grády (ani v úvode, ani v jadre, tobôž v závere), keďže sa skôr jedná o sociálny dramat so štipkou mysteriózna, než o horor v pravom slova zmysle. Každopádne, nebanujem, že som "Oživlú" videl, i keď jedným dychom musím dodať: vyslovene odporúčať tento film nemôžem.

Nejedná sa o horor a film netreba brať ani ako triler. Je to mysteriózna dráma s témou reinkarnácie, ktorá je sama o sebe zaujímavá. Ja osobne dúfam, že reinkarnácia existuje a že naša nesmrteľná duša sa s tisícami a tisícami životov pozdvihuje vo vyššiu úroveň. Trochu je síce úsmevné, že je zatiahnutá aj do súdnej sieni, kde túto metafyzickú záležitosť obhajuje nielen obhajca, ale aj indický guru, ale na zaujímavosti to neuberá. V reáli si to však nedokážem predstaviť, skôr si myslím, že by to bolo zmietnuté zo súdneho stola. Rovnako ako sudcom schválená hypnóza ako jeden z dôkazov. Hypnóza ale prebieha vierohodne, žiadne tradičné filmové klišé. Herci ujdú, aj keď ktovieako neexcelujú, popri Hopkinsovi môžem vypichnúť ešte Johna Becka v roli neoblomného otca. Filmu by pomohla nielen o niečo kratšia stopáž a lepšia počiatočná atmosféra, ale aj trefný zakončujúci záver. Inak spokojnosť.

Zaujímavý námet, s ktorým si ani autor predlohy nevedel poradiť. Niektoré potenciálne problémy a dilemy sú odsunuté na druhú koľaj v prospech pochybnej duchovnej filozofie. Pripúšťam, že v dobe vzniku mohol film pôsobiť ohurujúco a mysteriózne, dnes budú mať z neho radosť najviac sluníčkoví lidé. Tí mu totiž absolútne uveria. Wise je skúsený režisér, udržuje neustále napätie, lenže nevhodný casting Ivy ho značne narušuje. Nič proti dievčatku, len proste to nie je herecky fotogenický typ a ak by som bol v situácii rodičov, nechal by som ju Hopkinsovi. To nie je irónia, to je pocit z filmu.

Může síla mateřského citu zastínit rozum? Dokáže muž spolknout otcovskou pýchu ve prospěch vlastního dítěte? Není převtělení ve svém důsledku nakonec horší než posedlost? Chvílemi docela sugestivní psychologické drama nesázející na nadpřirozeno (teda pokud věříte v hlavní princip hinduismu a vyhřívané okenní tabule), v němž si Hopkins s přehledem dává vymetače všemožných seriálů Johna Becka a v hlubokém přesvědčení o reinkarnaci vlastní zesnulé dcery plíživě rozkládá jeho rodinu. Srovnání s Exorcistou je na místě, byť se nejedná o horor a Wise nepracoval s tak dobrým scénáristickým materiálem jako Friedkin.

Časť ľudstva sa utešuje reinkarnáciou ako možnosťou nekonečného prežívania duchovnej podstaty v rôznych telách. Nie vždy ale sťahovanie duší dopadne ideálne. Robert Wise ukazuje prevtelenie, ktoré sa stalo nočnou morou, ruinujúcou rodinný život. Prvotným narušiteľom je Anthony Hopkins v úlohe vyšinuto pôsobiaceho podivína, strpčujúceho dovtedy bezproblémové partnerstvo a rodičovstvo. V tejto polohe film, vrátane súdnej dohry, možno v druhom pláne chápať aj ako alegóriu nejednoznačnosti otcovstva. Túto líniu posilňuje samotný scenár, podľa ktorého extrémne stavy potomka začali kulminovať po priblížení sa „skutočného otca“ dovtedajšej rodine. Vykreslenie strašidelnej atmosféry (zopár vrieskajúcich scén trpiacej dcéry) tentoraz ustúpilo diváckej túžbe dozvedieť sa ako to celé dopadne. To síce nie je najlepšia vizitka z hľadiska žánru (v obsahu uvedenom ako horor pre premýšľajúcich), ale zaujímavosť vďaka netradičnému námetu a jeho vypointovaniu film určite má. 70%