Chci žít! (1958)

Film, ktorý vyvoláva mnoho otázok či už vďaka snahe tvorcov ich klásť, alebo jednoducho ako vedľajší produkt kontroverznej témy. Podstatné však je, že sa podarilo aj napriek expozícii, kde je hlavná postava značne nesympatická, dokázať v divákoch vyvolať empatiu na základe jej osudu a aj istý druh sympatie. Respektíve nech hodí kameňom ten, kto je bez viny, ale na druhú stranu jej menšie zločiny nie sú vôbec ospravedlňované ani zľahčované. Scenár sa naváža aj do právneho systému, novinárskej morálky a nakoniec začnete uvažovať, či je trest smrti tou správnou cestou, ako by sme sa mali vysporiadavať s najťažšími zločincami, to ale mimo fakt, že hlavná hrdinka je nevinná. Neviem, ako to bolo v skutočnosti, ale ťažko sa verí, že súd úplne ignoroval dôkaz o nevine, čo bola v tomto prípade ľavorukosť Barbary a riadil sa nepriamymi dôkazmi, tu sa dá predpokladať, že sa niečo oproti skutočnosti prifarbilo.

Záver je celkom dramatický - zazvoní/nezazvoní, no súdny proces mohol byť zaujímavejší a úvodná polhodina je dosť nuda. Čo sa týka oscarovej Hayward, okrem pár hysterických teatrálnych výstupov nič extra nepredviedla, asi najhorší herecký oscarový výkon, čo som videl. Zato réžia a kamera sú zaujímavejšie. 70%

Životopisná dráma o jednej pofidérnej "dáme". Žene, ktorá pohŕdala zákonmi, pohŕdala životom a začala si ho vážiť až na sklonku svojho biedneho ukráteného života. Napriek tomu, že sa vraj jedná o skutočný príbeh, námet ma až tak nenadchol. Zámer šokovať diváka, že nevinná (a pekná) žena môže skončiť v plynovej komore, v mojom prípade nevyšiel. Ľahká kriminálnička si svoj osud zaslúžila a že vraždu nespáchala? Je tam toho, nebola prvá ani posledná, ktorej sa to stalo. Začiatok je zdĺhavý a hodnú chvíľu trvá, kým sa k niečomu podstatnému príbeh dostáva. Pochvaľujem si však scény na súde či vo väzbe, kde vidno obrovský rozdiel oproti súčasnosti. Hlavná hrdinka sa mala vo väzení pomaly ako na dovolenke s full servisom a pozornosťou, ktoré by jej mohli závidieť kdeaké herečky. Super sú tiež prípravy na exekúciu, aj keď ona samotná je dosť naťahovaná. S čím súvisí aj dlhšia stopáž, než by to bolo príjemné. Hawardovú som síce už párkrát videl, ale nijak som ju extra neregistroval....môžno povedať, že zahrala rolu k spokojnosti a na to, že jej bolo 40, vyzerala k svetu. Viac zaujal Simon Oakland v postave novinára s načúvacím prístrojom.

Strhujuci a dost depresivne drsny pribeh dievcata, ktore pochadza z rozvratenej rodiny, k tomu sa este zle vydala a celi obvineniu z kriminalnej cinnosti, ktoru nespachala. Susan Hayward odohrala zivotnu rolu, bola fakt genialna. K tomu este depresivny koniec filmu . dievca svoj boj prehralo a caka ju trest smrti. Reziser Robert Wise /Magnificent Ambersons, Blood on the Moon, Two flags west/ sa predviedol, roku 1958 natocil dva kultove filmy - jeden s Klarkom Gableom Run silent, Run Deep a druhy s uz spominanou Susan Hayward. Presne take, ako to tvrdi o filme isty kultovy reziser Lars von Trier : "Film musi byt ako kamen v topanke, musi cloveka tlacit a ominat, drsny a casto az depresivny". 100 %

Bohuzel jsem film videl v ceskem zneni a tak plne nemohu ocenit oscarovy herecky vykon Susan Hayward. S jeji postavou jsem se ale moc neztotoznil (na rozdil od Bjork-Tanec v temnotach), coz se odrazilo na me lhostejnosti k jejimu osudu. Film neni spatne natoceny, postrada vsak lepsi atmosferu a vtahnuti do deje.