OMO - Cesta do praveku (2002)

Tento dokument krásne odzrkadľuje dobu, v ktorej vznikol. Nejde o uhladený prírodopisný dokument z dielne BBC, ale o akýsi videodenník partie slovenských cestovateľov. Myslím si, že táto forma môže diváka obohatiť ešte viac, pretože nezobrazuje iba (takmer) nedotknutú prírodu v okolí rieky OMO, ale aj slovenskú tvorbu vernú dobe, kedy vznikla. Napriek týmto technickým špecifikám je však dej vyskladaný tak zaujímavo, že ma úplne prirodzene zaujal od začiatku až do konca a otvoril mi dvere k tvorbePavla Barabáša.

Zostal som úplne ohromený celou cestou dolu riekou, nevdojak som si neustále pripomínal jeden z mojich najobľúbenejších filmov - Apocalypse Now. Všetka česť zúčastneným na výprave. Niekedy trochu meditatívne obrázky, inokedy akčné. Moju pozornosť si snímok udržal bez problémov. Nádherné scenérie a exotika na plné gule. Problémom ale je, že snímok trochu nevkusne zostarol. Chaotický úvod a "perfektná" hudba film trochu na škodu degradujú. Spomeniem ešte low budget kameru a pátosový naratív Zuzany Fialovej. Ale teším sa na ďalšieho Barabáša. Za štyri hviezdy.

Ďalšia drsná výprava Barabáša a spol, kedy sa až nechutne veľa vecí môže pokaziť. Ostáva nám len fandiť skupine, nech ich nezožerú krokodýly, nezabijú ich hrochy, nepoštípu hady, neumrú na dehydratáciu, na doštípanie muchami tze tze, na utopenie v neznámej divokej rieke.. no nakoniec sa pre mňa najstrašideľnejšie zdalo stretnutie s domorodcami. Proste hocikedy ich mohli pobiť a uvariť v hrnci alebo zastreliť tými kalachmi. Krásne natočené, zvládnuté, nadabované, nastrihané ako je u Barabáša zvykom. Dokument svetovej úrovne s kusom srdca a odvahy.

Až na konci dokumentu zaznie formulka, že sa nachádzame približne v oblasti, kde sa zrodil prvý človek na našej planéte. Tento oblúk dodáva filmu rozmer navyše, pretože sledujeme spôsob života miestnych kmeňov, ktorý sa od toho kmeňa pôvodného až tak zásadne nelíši. Až na tú zbraň, že. Znie to ako klišé, ale títo ľudia nie sú o nič menej šťastnejší ako my v civilizácii. Rozdiel je samozrejme v tom, že expedícia skutočne navštívila týchto ľudí a tak nejde vôbec o prázdnu frázu dokumentaristov. Z cesty po rieke na perejoch sa mi robilo zle aj doma v kresle, nechcem si predstaviť svoj psychický stav v rozkývanom rafte na rozbúrenej rieke plnou krokodýlov, hadov a hrochov.

Toto nie je len dokument, toto jedobrodružstvo. Cesta raftom do neznáma po neznámej rieke pomedzi hrochy, krokodíly, jedovaté hady, mierumilovné a agresívne kmene. Film je zároveňmementom, pretože novší dokument, ktorý nasledoval, prezradil, že rieka OMO a kmene, ako sú tu zachytené, dnes užneexistujú. Na rieke Číňania stavajú obrovské priehrady, príroda sa mení na plantáže a kmene namiesto tradícií začínajú používať mobily.
––––Pred nami je 600 kilometrov plavby perejami po neznámej rieke. Bez možnosti dovolať sa akejkoľvek pomoci. Presne tak, ako to má v divočine byť. Presne tak, ako sme si to želali.