Od Fica do Fica (2012)

Od natočenia dokumentu  uplynulo 13 rokov a stále ostáva všetko po starom čo sa týka situácie na Slovensku, čiže stále platí názov ,,Od Fica do Fica”.  V nej sa už dnes vyzná málokto a zvyčajne pripomína blúdenie v začarovanom kruhu. Súhlasím aj s užívateľom Radko, že je to ,,Výstižné zobrazenie slovenskej revolučnej nemohúcnosti a politickej bezmocnosti".   Osobne sa mi páčili animované vsuvky v časti druhej o dokumente Gorila, kt. pomáhajú sa zorientovať vo všetkých tých ,,biznisových vzťahoch", alebo aj machináciách, kt. majú vtedajšie politické špičky na svedomí. Týchto animácii naneštastie nebolo toľko, koľko by si dokument zaslúžil. Z niektorých účinkujúcich ,,osobností" sa mi dvíha žalúdok, z niektorých naopak sa mi naopak dvíhajú kútiky úst do škodoradostného úsmevu vzhľadom k tomu, akému remeslu sa venujú v súčasnosti. Zábavné a zároveň frustrujúce boli posedenia organizátorov protestov ktorí prišli ,,z ľudu".  Zo slávnych citátov z dokumentu,  kt. rezonujú aj vo verejnom priestore možno vybrať napr. tento: ,, Je mi jedno, či niekto pracoval pre KGB alebo CIA, či bol členom Ústredného výboru alebo disident. Pokiaľ je človek šikovný a uznávaný vo svojej brandži, nič iné ma nezaujíma." Alebo azda najslávnejší citát: ,,Demokracia je na ho**o systém. Volič o ničom nevie, volič je ho**o. Volič vníma iba absolútny povrch." Ide o dokument ktorý rozdeľuje spoločnosť na tých ktorí veria, že je to spravodajská hra (nechcem robiť reklamu fin. skupinám) a na nás, kt. veria, že je toSKUTOČNÉ.

Ťažko sa hodnotí tento dokument.Na jednej strane oceňujem snahu autorky spracovať danú tému komplexne, od protestov, cez "snahu" o program organizátorov protestov, opísať politickú situáciu a hlavne samotnú kauzu. Z mojej strany by som ocenil menej výjavov ukazujúcich ziapajúcich ľudí na námestiach, trochu viac analýzy situácie, lepšie rozpracovanie kauzy, atď. Za snahu dávam o hviezdičku viac, technická stránka je občas taká, aká je, nebudem komentovať kameru, na druhej strane chápem, že občas bolo treba letieť do terénu s minimom personálu a točiť narýchlo. Výsledný dokument je ohľadom tohto trochu divný, na druhú stranu človek si názor urobí. Slovensko je v prdeli, zlodejov vo vláde nemá kto nahradiť, lebo nikto sa nevie dohodnúť na ničom a namočení sú v tom všetci. Ide z toho riadna depka. Ale tak to u dokumentov s určitou výpovednou hodnotou často, žiaľ, chodí.

Sledovať tento dokument režisérkyZuzany Piussis odstupom rokov ešte viac znásobuje celkový bizár v ňom obsiahnutý, než keby ho divák videl v čase jeho vydania v roku 2012. Autorka sa v ňom venuje predovšetkým kauze Gorila a protestom, ktoré v súvislosti s ňou nasledovali. Ako možno vo filme vidieť, spočiatku protesty väčšinovej časti obyvateľstva sa postupne transformovali do podoby, ktorá lákala najmä prostoduchých, agresívnych jedincov, volajúcich po priamej demokracii a ventilujúcich si svoju zlosť prakticky na každom, s kým osobne čo i len trochu nesúhlasili. Až nakoniec utíchli úplne aRobert Ficomohol pokojne pri pití Coca Coly vládnuť/kradnúť vo svojej jednofarebnej vláde. Zaujímavé je takisto sledovať, kam to v neskorších rokoch dotiahli viacerí ľudia, ktorí sa v dokumente objavujú. Jeden z organizátorov protestov, Peter Pčolinský, dokonca až do slovenského parlamentu po bokuBorisa Kollára. Po obsahovej stránke ide o jednu z mnohých výpovedí o mentalite, nepoučiteľnosti, naivite a hlúposti veľkej väčšiny Slovákov. Nič sa nezmenilo a nič sa nemení. Rovnaké, ako v deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, to bolo aj v roku 2012, a rovnaké je to aj v čase písania týchto riadkov v roku 2023. A, bohužiaľ, možno sa domnievať, že rovnaké to bude aj v budúcnosti. Z filmárskeho hľadiska dokument ponúka tradičný rukopis Zuzany Piussi, čoho výsledkom je síce snímka s nápadom, ale tiež pomerne chabou realizáciou, čo sa v konečnom dôsledku odráža na celkovej kvalite.Od Fica do Ficaje výpoveďou o stave jednej krajiny v strede Európy v rozmedzí rokov 2010 až 2012. Neponúka nič, čo by divák nevedel alebo aspoň netušil. Pripomína však, že mnohí Slováci snáď aj radi zabúdajú a ešte radšej vo voľbách volia červených mafiánov. Na zaplakanie. Ak by chcela Zuzana Piussi natočiť pokračovanie, ani by sa nemusela veľmi namáhať s vymýšľaním názvu, stačilo by pridať iba niekoľko Ficov.

Dzurinda: “O kauze Gorila som sa dozvedel z médií”. Kokot to nevymyslíš. Zločinec a podvodník najhrubšieho zrna. Dokument je spracovaný, ako inak, neuveriteľne amatérsky, s množstvom hluchých pasáži a zbytočných záberov. Tie si nevedno prečo, vždy nájdu miesto v Piussiných dokumentoch, pričom aj keby mal tento dokument hneď výpovednú hodnotu v podobe informácií, tá forma je tak žalostná, že mu dokonale podráža nohy.

Film som prvýkrát videl 8 rokov po udalostiach, ktoré zobrazuje (ktoré som vtedy nevnímal, keďže som v roku 2012 mal 15 rokov a politika má príliš nezaujímala.) Toto sledovanie malo veľmi pochmúrny nádych. Vláda sa odvtedy vymenila, no situácia vyzerá stále rovnako, človek dostáva pocit že sa my, naivný, hlúpy, zamindrákovaný a konfliktný národ, nikdy nepoučíme. Čo sa formy týka, bola klasicky "Piussovská" - dramaturgicky neujasnená, rozhádzaná. Zobrazenie udalostí v dokumente bude mať však nepochybne každým ďalším rokom od premiéry väčšiu historickú váhu.