Není nad Jimmyho (2000)

Režisérsky počinJohna Hayaz roku 2000 je do veľkej miery vzdaním pocty futbalovému klubu Manchester City. Príbeh o outsiderovi Jimmym Grimbleovi (Lewis MacKenzie) a čarovných kopačkách, ktoré vlastne tak úplne čarovné nie sú, je typickým príkladom rozprávkového poňatia filmu s ponaučením. Takmer šablónovitý spôsob rozprávania príbehu, v ktorom sa hlavnému hrdinovi najprv v ničom nedarí, až nakoniec dosiahne všetko, čo chce, si môže podať ruku s minimálne stovkami ďalších filmov a tisíckami rozprávok. Jediným špecifikom tejto snímky je jej zasadenie do futbalového prostredia. Keďže je príbehovo jasné, že sa na záver všetko na dobré obráti, z pohľadu diváka je oveľa zaujímavejšie všímať si vedľajšie aspekty, ktoré film ponúka. Najviac zo všetkých pravdepodobne zaujme pomerne zvučné herecké obsadenie (Robert Carlyle,Ray Winstone, ale ajBen Miller), ktoré tu však stvárňuje síce iba vedľajšie, ale pre film ako celok dôležité postavy. Pozoruhodné je, že pre predstaviteľa hlavnej postavy - "ušaté torpédo" Lewisa MacKenzieho - ide o jedinú veľkú rolu, ktorú vo svojej kariére stvárnil, keďže, ako naznačuje jeho filmografia, s herectvom (minimálne pred kamerou) krátko po vydaní snímky skončil. Bobby Power, ktorý hrá Gordona Burleyho, zasa vyzerá ako beta verziaBastiana Schweinsteigera. Divácke oko má silu zaujať aj manchesterská výprava, silno "páchnuca" začiatkom nového milénia. Spomedzi všetkých raz výborných, inokedy zas odpudivo vyzerajúcich lokácií, najväčšmi vyčnieva bývalý domovský stánok "Citizens" Maine Road, s ktorým sa spájajú aj legendárne koncerty tamojších Oasis. A hoci ich hudba vo filme neznie, výber britpopu, elektroniky a ďalších žánrov z prelomu tisícročí, ktorý predstavuje soundtrack Hayovho diela, je jednoznačne tým najlepším, čo táto rozprávka (oprávnené označenie) ponúka.There's Only One Jimmy Grimbleje predvídateľný stereotyp vo futbalovom šate s nesympatickým hlavným protagonistom, ktorý je ako celok veľmi slabým dielom. Ak človek nechce prísť o čas, no zároveň chce z tohto filmu okúsiť to najlepšie, stačí, keď si pustí jeho soundtrack. Chvalabohu, že Jimmy Grimble je len jeden.

Jasný, na 5 hvězdiček to zase úplně není, ale rozhodně je to skvělý film a pokud jste fanda Manchesteru City (krásné záběry z bývalého stadionu Main Road, rivalita vůči United) jako já, tak o to víc. Je vidět, že Angličané umí o fotbale natočit velmi dobré filmy (viz. Prokletý klub) a je strašná škoda, že je nedávají v televizi namísto těch amerických...

No nevím jak velká povinnost je tenhle film, pro všechny fotbalové fandy, ale já sám jakožto fanoušek sportovních filmů, jsem s tohoto filmu nadšený moc nebyl. Kdyby šlo o klasickou sportovní záležitost, tak dejme tomu, ale kouzelné kopačky? To už jsme přece úplně někde jinde. Nehledě na to, že film, ve kterém dává regulérní góly rozhodčí, nemůže člověk brát moc vážně. Byla to velká nadsázka a trošku naivita.

Hlúpučké a predvídateľné. Do záverečného zápasu to ako tak ušlo, ale ten mi pripomínal deti v škôlke, keď si idú kopať. Paródia. Nehovoriac o tých patetických rečiach okolo. A už vôbec sa nebudem zmieňovať o tom kvázi klube City :) Tak mi treba, prečítal som si len, že to bude o fanúšikovi Manchestru, kto mohol vedieť, že práve o tom jednom, čo majú vyblednutí, natočia film? :D

Původně měl tento snímek posloužit jako kulisa k odpolednímu žehlení, netrvalo však dlouho a jen občasné zablafání páry doprázdna nenápadně připomínalo mou ignoraci k hromadě textilií... vyhrála slabost pro příběhy teen outsiderů se sportovní tématikou, nádavkem se mně dostalo úsměvných situací, lahůdkových záběrů doplněných příjemnou hudbou a oblíbeného Roberta Carlyleho. I přes jasnou předvídatelnost to rozhodně nebyl ztracený podvečer.