Není cesty ven (1950)

Herecký debut neskôr veľmi populárneho herca Sidneyho Poitiera v noire o mladom černošskom lekárovi Brooksovi, ktorého tradične nepríjemný a slizký Richard Widmark v úlohe beznádejného rasistu obviní z "vraždy" brata. Widmark svojmu rasizmu verí, pretože žije v mestskej oblasti, kde sa to berie ako evanjelium. Problémom je, že celá černošská rodina Brooksovcov smeruje do strednej triedy, zatiaľ čo jeho osudom je navždy zostať v slumoch, čo úplne narúša jeho pohľad na svet. Spočiatku zdanlivo komorný príbeh naberá na obrátkach počas scén výtržností, ktoré sú dobre choreograficky spracované a dodávajú inak pomalšiemu noiru akčnejšiu atmosféru, ktorá ho sprevádza až do konca.

Film prekvapí svojou otvorenou rasovou nenávisťou, ktorá v tomto prípade pramení skôr z údajne pozítívnej diskriminácie afroamerickej komunity než z nadradenosti bielej rasy. Niečo podobné ako u nás Rómovia z pohľadu zakomplexovanej časti majority. V 50. rokoch nebolo bežné, aby bol lekárom černoch, čo je z spočiatku aj tak nainscenované - ako prekvapenie na diváka. A kto iný, než vychádzajúca hviezdička Poitier sa toho mohol zhostiť. Na svoju iba druhú rolu a na mladíka celkom obstojné, ale tu jednoznačne hviezdi Richard Widmark, ktorý strháva takmer všetku pozornosť a hrá o dušu. Záver je očakávateľne tendendný, ale celkove film jasne nastavuje zrkadlo vtedajšej spoločnosti.

Scenár plochý a tendenčný akoby ho napísalo 10ročné dieťa. Takto hlúpy film by bodoval aj v dnešnej dobe.

Tendenční rasové drama, v němž Sidney Poitier hraje mladého lékaře.(max.50%)

Mankůvbrácha taky uměl! Abych si nakoukal víc jeho filmů. Námět a scénář parádní -se oscarovým nominacím nedivím- i po sedmdesáti letech stále aktuální. Widmark jako hlavní hvězda zajímavě utlumený, vlastně na plátně moc není na rozdíl od mladého Poitiera (suverénní výkon) a sexy Lindy Darnell. Výborné drama, kterému do absolutního hodnocení chybí zatraceně málo.(28.12.2021)