Můj milovaný vrah (1972)

Spousta detailů nedává smysl, včetně samotné zápletky, scéna vraždy učitelky je na jednu stranu napínavá, na druhou totálně nesmyslná, ale asi je to nejblíž k Argentovi, jak se jaké giallo dostalo. Závěr ala Hercule Poirot je docela dobrá odchylka od klasického schématu. George Hilton je i s knírkem v roli vyšetřovatele fajn, zklame ale Ennio Morricone, jeho soundtrack je tu naprosto nevýrazný.

Pozoruhodný (jediný) "žltý" zárez režiséra Valeriho ma príjemne prekvapil. Unikátne vraždy (dekapitácia za pomoci obrovského bagru a hlavne tá elektrickou cirkulárkou) sú už len čerešničkou na výborne remeselne upečenej torte. Scenár obsahuje zaujímavú zápletku, kamera občas celkom čaruje a hudba od majstrov Morriconeho a Nicolaia, obsahujúca decentný dievčenský chorál výborne sedí k celkovej, celkom depresívnej atmosfére filmu. George Hilton v úlohe inšpektora je síce netradičný, ale svojej úlohy sa zhostil na jednotku. Záver je taktiež výborný, vraha odhaliť bolo trochu ťažšie, aj keď si asi pozornejší diváci mohli všimnúť jeden "oslí mostík" ktorý vraha odhaľuje trochu predčasne... :) Inak ešte doporučujem sledovať v pôvodnom talianskom znení a vyhnúť sa anglickému dabingu na sto honov...:)

The Bird with the Crystal Plumage Daria Argenta svojim spôsobom stvorilo žáner, lebo po jeho veľkom úspechu sa roztrhlo vrece s giallo. Rok 1972 bol jednoznačne vrcholom popularity, kedy vyšli desiatky talianskych thrillerov s vrahmi s koženými rukavicami a s detským motívom. Mio Caro Assassino nie je ničím odlišný, na môj vkus je až príliš detektívny (finále je ako z Agathy Christie, kedy detektív vysvetľuje skupine podozrivých, medzi ktorými je vrah, čo sa stalo), bez podmanivého vizuálu či dráždivej erotiky. Ostáva tak len mysteriózna hudba na štýl Rosemary's Baby.

Inšpektor Peretti je povolaný k viacerým prípadom nevysvetliteľných vrážd. Avšak postupne obetí pribúda viac a viac a Peretti má pocit, akoby ho niekto alebo niečo prenasledovalo.Celkový dojem:Celkom dobrý giallo horor so slušnou dávkou sedemdesiatkovej atmosféry a zopár vrážd (tie sú bohužial mimo záber, teda minimálne bez gore). Herci predviedli celkom slušné výkony a to predovšetkým George Hilton, vedľajšie role sú síce menej výrazné, avšak pozerať sa na nich dá. U mňa si film zaslúžil počet 2 hviezd, tretiu si to rozhodne nezaslúži ale myslím, že z toho tvorcovia mohli vyťažiť aj viac.Moje hodnotenie: 45%

Prvých 30 minút ma tak nudilo, že som to takmer vypol. Potom sa to celkom rozbehlo, zaujímavé vraždy, pekná kamera, hoci to nieje Argento ani Bava a samozrejme soundtrack od mocného Ennia Morriconeho, pri ktorom pomáhal, pre mňa, rovnako mocný Bruno Nicolai, už troška rozprúdili giallovskú atmosféru. Vidieť, že nejde o lowbudget giallo ale nejako ma to nezaujalo ako ostatné kúsky z tohoto obdobia. George Hilton, hlavná postava, si už zahral v oveľa lepších kúskoch. 3* sú asi prestrelené ale mám slabosť na dlhé zábery širokouhlov kamerou a niektoré vraždy boli vyslovene maškrtné.