Milenec (1992)

Spletitý príbeh o atypickom mileneckom vzťahu medzi neplnoletou francúzskou študentkou a plnoletým bohatým čínskym mužom na pozadí daždivého vietnamského prostredia v roku 1929, čo podľa mňa minimálne aspoň vo filmovej reči zaváňalo i akousi pedofíliou, ak by som mal byť teda následne i naprosto pravdovravným [zatiaľ čo v reálnej podobe našťastie nie!], pričom napokon to zase ani nijako extra zvlášť nepredstavovalo hocaký rušivý element, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale skôr niečo úplne odlišného, čo by som vskutku asi charakterizoval, ako povedzme nedostatočná štruktúrna línia zachytenia daného príbehu, na ktorú sa postupne nabaľovali dráždivé, a k tomu zároveň i pomerne dosť explicitné sexuálne scény, ktoré v podstate ani nikam poriadne nesmerovali, len vypĺňali daný čas a priestor, a to isté platilo aj o vývoji ústredných protagonistov v zložení muža a ženy bez tohto konkrétneho dodatku, aby som vôbec tušil, ako sa vlastne pomenovávali; a mimochodom si myslím, že celkovo neboli príliš vhodne obsadenými vo formáte ich hereckých predstaviteľov, ktorí väčšinu času iba živočíšne a náruživo sexovali, alebo miestami filozoficky debatovali ohľadom ich [anti]budúcnosti a ďalších náležitostí sa s tým azda automaticky spájajúcimi, keď okrem toho mi už tento erotický titul nemal čo zaujímavého ponúknuť, čo by som si nakoniec predsa trocha viacej vryl do svojej pamäte.•Francúzskyautor:Jean-Jacques Annaud, sa z časti tiež inšpiroval i [polo]autobiografickým románom francúzskej spisovateľky -Marguerite Durasovej, ktorá mala vyčlenený priestor i v tomto titule v úlohe »hlavnej rozprávačky« v podaní ďalšej významnej Francúzky -Jeanne Moreauovej, ktorá dôkladne popisovala jednotlivé udalosti práve tak, ako zrejme uznala za vhodné; netuším vlastne koľko prichádzajúcich a odchádzajúcich situácií bolo autentických, čo mi je totálne jedno, keďže samotné režisérske uchopenie väčšinou pôsobilo len akosi nemastne-neslane; kedy sa tentoraz neviem poriadne rozhodnúť v tom zmysle, že čo viac fascinovalo režiséra: a to buď interiérové pasáže s neustálymi vyvrcholeniami v rámci všetkých pohlavných stykov vyššie pomenovaných postáv, alebo skrátka exteriérové zábery Vietnamu, ako takého, bohatého i na prírodné úkazy, a tak si mal dopredu určiť, čo malo väčší potenciál, lebo takto je to taký nesúrodý mix všetkého.•Naopak, čo by som aspoň pochválil, jeYaredovvnímavý hudobný doprovod a akustickú výbavu, ktoré dopĺňali príslušnú atmosféru, ktorá mala ešte zo začiatku i potrebný šmrnc, no neskoršie začala už pomaličky vyprchávať.•A to ani nehovoriac o tom, že toľko scén vyšlo len do stratena; čiže radšej pre istotu skôr siahnite po rovnomennom knižnom titule, ako zrovna po tomto nedopečenom koláči...?PS :Oveľa podnetnejšie spracovanie na podobnú tému, by som určite skoršie odporúčal napríklad túto klasickúLolitu, ktorá rozhodne [za]ťala do živého.

V scenári síce chýbal väčší epický záber a taktiež nejaké dramatické vypätie, ale toto všetko bohato vynahradila chytľavá atmosféra Saigonu 20tych rokov a skutočne príjemný vizuál. Škoda, že to pôsobilo často až príliš lyricky, lebo to určite malo potenciál na väčšie emócie a drámu. Ale napriek tomu to bol pekný umelecký zážitok, vnútorný monológ mladej dievčiny a jej rôznorodé úvahy tomu pridali ešte väčšiu kvalitu. Takže za mňa jednoznačne nadpriemerná záležitosť = 4*

Jean-Jacques Annaud mal vždy obrovský cit pre réžiu, jeho filmy sú úžasné. Toto je neskutočne krásny a citlivý príbeh o dvoch milencoch rozdielnych skrz kultúru. "Years after the war, after the marriages, the children, the divorces, the books, he had come to Paris with his wife. He had phoned her. He was intimidated; his voice trembled, and with the trembling it had found the accent of China again. He knew she'd begun writing books. He had also heard about the younger brother's death. He had been sad for her. And then he had no more to tell her. And then he told her - he had told her that it was as before, that he still loved her, that he would never stop loving her, that he would love her until his death..."

Na tomto filmu mě nejvíc bavilo, jakým stylem byl natočený. Nebylo na něm nic uspěchané, včetně erotických i intimních scén. Co mě moc nebralo byl příběh samotný. Pro mě velice těžko uvěřitelné. Aby byla dívka v patnácti letech letech rozumnější než dvaceti-sedmi letý mladý muž. Bezu, že on pro ni ztratil hlavu, ale ona byla opravdu až moc nad věcí.

Eroticko-romanticky ladená snímka režiséraJeana-Jacquesa Annaudaz roku 1992, vychádzajúca z poloautobiografickej predlohy spisovateľkyMarguerite Duras, je príbehom z exotickej Indočíny v dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia, kde sa stretávajú 15,5-ročná Francúzka (v skutočnosti 19-ročnáJane March) a 27-ročný čínsky zbohatlík (Tony Leung Ka-fai), ktorí spolu prežijú krátky románik. Annaudov film kladie dôraz nielen na zachytenie tohto zakázaného "vzťahu", vyznačujúceho sa ako vekovými, tak aj rasovými a triednymi rozdielmi, ale do veľkej miery sleduje aj prežívanie postavy mladej bezmennej Francúzky. Tú si všíma práve vo veku zmien, kedy musí čeliť mnohým vnútorným aj vonkajším rozporom. Popri viacerých naturalistických sexuálnych scénach je práve zameranie sa na prerod jej postavy najvýraznejším prvkom, aký snímka ponúka. Minimálne navonok. Prítomnosť postupne rastúceho napätia medzi ňou a jej rodinou, medzi ňou a Číňanom, ako aj voči sebe samej, je citeľná, ale po obsahovej stránke diváka až tak veľmi zaujať nedokáže. Dramatickosť ako taká síce filmu nechýba, ale v kontexte celého príbehu s dôrazom na Francúzku (ale v podstate aj na všetky ostatné postavy a celkové dianie) nevyniká do takej miery, aby patrila k jeho plusom. Nie je zlá, nie je ale ani najlepšia. Dramatická stránka je v Annaudovom filme skôr priemerná, pričom taký je v konečnom dôsledku aj celý film.L'Amantsíce hrá "lolitovskú" kartu, ale, možno prekvapivo, nevyznieva až tak kontroverzne. Napriek neskrývanému zobrazeniu sexu "násťročnej" pôsobí Annaudova snímka predovšetkým ako historicko-romantická dráma. Zachytenie dobovej Indočíny je najlepšou stránkou filmu, pričom s odstupom ju nasledujú postavy, ktoré sa v ňom vyskytujú. Príbehová stránka v tomto prípade na diváka však veľký dojem nerobí. A to je škoda.