Matky a dcery (2016)

Taký klasický film pre ženy zložený z viacerých línií, ktoré spája len téma vzťahov medzi matkami a dcérami. Pritom vo veľkej miere sa tam riešia hlavne odhalenia o biologických matkách adoptovaných dcér a podobne z čoho sa už dospelé dcéry správajú dosť hystericky. To ma dosť sralo. Chlapi by z toho takú vedu podľa mňa nerobili. Teda ja určite nie. Čo tam potom, kto je a kto nie je biologický rodič. Podľa mňa to je jedno, ale niektorí sa z toho idú zblázniť. Asi najväčším problémom filmu je stopáž. Tentoraz mi vadilo, že je príliš krátka (chcelo by to tie typické 3 hodiny ako je zvykom u ázijských melodrám), takže ma v tom skratkovitom podaní nestihli zaujať všetky príbehy. Najviac ma bavil príbeh Miry Sorvino a Selmy Blair. Aj keď ten happyend u Selmy bol až príliš vycucaný z prstu. Najmenej ma zaujímal príbeh Evy Amurri Martino a najviac ma srala Christina Ricci. Celkovo to je solídny priemer a prekvapilo ma, že som o tomto filme doteraz nepočul napriek tomu, že tu hrá kopa mojich obľúbených herečiek. No holt, typicky ženská téma, tak asi preto. Ale bavilo ma to viac ako kdejaké nedávne béčko s Willisom alebo s Neesonom, hehe. 6/10.

Trošku to vyzerá ako (anti)reklama na plastickú chirurgiu - Sharon, Mira, Courteney a špeciálne matka toho speváka, ktorá má tak napichané pery a celú tvár, že keď rozpráva, tak sa jej hýbe len jeden kútik pier. Ale odhliadnuc od toho ide o takú priemernú vzťahovú drámu a tie ja mám rád. Škoda že dostala tak málo priestoru Susan Sarandon, ktorá tu má jedinú scénu videohovoru s dcérou.

"Já nejsem tvůj otec... já jsem tvůj syn." "... A maminka?" "To není tvá maminka. Je to tvá babička." Tenhle film je UTRPENÍ, nedoporučuji ani zasloužilým otrlcům. Skype světem vládne! Jakmile se tam ten rádoby rockovej zpěvák rozbrečí, myslela jsem, že vyhodím svůj notebook z okna. A Courteney Cox vypadá jako kdyby byla čerstvě po dvaceti nepovedených plastikách (což vlastně může být pravda). Vypadá jako joker.

Film začal takou pritrúblou klišoidnosračkovskou scénkou na koncerte kapely, ktorá hrala song trhajúcilabia pudendi majorismaximálne násťročným dievčatám, no a uprostred toho vlasatý chlapík s tričkom Behemoth! Začal som mať neblahé tušenie. Avšak filmy pospletané z rôznych príbehov mám rád a tak som dal i tomuto šancu. Ale áno, dá sa to dať celkom vpohode, len sa treba povzniesť nad niektorými scenáristickými výstrelkami, no...50%

Námet pekný, no realizácia prostredníctvom viacerých nezávislých príbehov - tak to bola katastrofa. Nie, nemám nič proti tomu, keď je film rozkúskovaný do viacerých "poviedok", ktoré sa medzi sebou striedajú naprieč celým filmom (hoci vždy viac poteší, keď sa v takomto koncepte dejové vetvy aj nejakým spôsobom prelínajú). Ale odhliadnuc od toho, boli tie "poviedky" naozaj dosť slabé a v niektorých momentoch ako čistá citová vydieračka, ktorá pôsobila nanajvýš neprirodzene. A to som sa celkom tešil, keď som videl to herecké obsadenie s kopou zvučných mien. Nuž, sklamanie! Jediné dobré bol napokon azda ten námet, ostatok bieda. Keď už film o väzbe medzi rodičom a dieťaťom, tak to radšejFathers and Daughters.