Mandy (1952)

Sledujeme príbeh malej Mandy, u ktorej rodičia spozorujú, že nepočuje. Melodramatický prístup tvorcov je namieste, pozitívom je aj veľký priestor pri vyrovnávaní sa rodičov ( otca ) s handicapom dcéry. Práve toto hľadanie cesty celý film posúva do iných rozmerov, ktoré pozitívne posúdia ľudia, ktorým sa podobný osud vyhol. Film bežal v našich kinách v roku 1956.

Zaujímavý, silne podaný a emóciami našľapaný príbeh hluchonemého dievčaťa, či skôr jeho rodičov. Aj vzhľadom na rok vzniku pôsobí aktuálne. Síce sa v ňom vyskytne aj pár dobových klišé či vzťahových stereotypov, jasne však prevažuje daný pohľad na onú tematiku i spracovanie, hlavne práca s kamerou. A o kvalitách starej dobrej britskej hereckej škole je zbytočné písať.

"Je mi líto, že jsem tě vyprovokovala a i tebe jistě mrzí, že jsi mě udeřil."Ne že by se někdy omluvil... Na mě to emočně nějak nefungovalo. Nevím jestli je o stářím nebo čím, ale nechalo mě to zcela klidného.

Maly nenapadny film, ktory vdaka silnemu pribehu ma stale co povedat. Ja som to ako maly nestihol, vedel som ale, ze to slo, preto hodnotim a komentujem az teraz : 80 %

Skromnější předchůdce americké "Divotvůrkyně" dojímá ne vždy přirozeně, ale dojímá. Jistý kritik trefně připomněl, že hlavním tématem není hluchota titulní hrdinky, ale slepota dospělých.