Láska (2024)

Haugerudova trilógia je dokonaná - poSexaDrømmer, sa ku mne dostala aj Kjærlighet. A opäť to nebolo nič výnimočné, ale skôr upriamené na osobnostnú rovinu a konverzačné "orgie". Napriek svojej intímnosti mi to celé prišlo akési chladné, akoby sa postavy nebavili o láske a milovaní, ale o jablkách na trhu - akoby tá promiskuita bola úplne prirodzená. Z tohto dôvodu ma tento film až tak neoslovil, a hoci mala celá trilógia super potenciál, tak za mňa to bol celkovo skôr priemer. Škoda.

Príjemná severská konverzačka, ktorá ma opäť vtiahla svojou prirodzenou ľahkosťou. Celá trilógia sa venuje vzťahom a ich rôznymi nuansám. Zatiaľ čoSny, ktorý som videla z trojice filmov ako prvý, nás drží v rovine ideálov a predstáv,Sexveľmi pragmaticky a zemito rozoberá dôsledky jednorazovej manželskej nevery, Láska predstavuje zónu intimity, dôvery, budovania milostných vzťahov a to v rôznych podobách, aj ako lásky k mestu. Áno k mestu a tým mesto je Oslo, a to je láska samo o sebe. Hlavná hrdinka je lekárkou na urológii a film tak má aj pár dôležitých pointov v oblasti mužského zdravia.

Pokračovanie nórskej trilógie v podobnom konverzačnom duchu ako jednotka, ale tento snímok je o niečo lepší v tom zmysle, že sa tu rozoberá viacero tém a je tu zaujímavejšia dejová linka. Autori sa venujú viacerým témam - heterosexualita, homosexualita, nezáväzný vzťah, milostný trojuholník a samozrejme v konečnom dôsledku tomu celému kraľuje láska ako taká. Nečakajte klasický romantický film, skôr je to filozofická romanca. 60 %

Klasika zo severu ktorá sa na nič nehrá. Proste rozoberanie tém ako homosexualita, feminizmus v rovine absolútnej prirodzenosti, bez snahy spraviť na tom senzácu okolo seba. Asi až príliš koncentrované udalosti do malej komunity, ale z pohľadu autorov, ktorí majú obmedzený čas na vyrozprávanie svojho príbehu, je to pochopiteľné. Pre nás sa klasicky odohrá čosi čo nám vlezie pod kožu a na konci si máme tendenciu hodiť mašľu, ale v tom je to čaro severských filmov.

Druhý z nórskych snímkov, ktoré tohtoročný festival v Košiciach priniesol a režisér za nezaprel ani tu. Opäť to je výrazne dialogické, zamerané na pocity a rôzne rozhodnutia postáv a atmosféra letného Osla dodáva istú šťavu, ktorú snáď ani nedokážem popísať. Láska, vzťahy a sex, stredobod aj tohto filmu. Je to dosť autenticky sfilmovaný príbeh a to sa často nevidí. Hlavné postavy jednoducho existujú, každodenne sa potýkajú s nástrahami života a síce napredujú a ich „arc" má osobnostný oblúk, nie je až tak podstatný, skôr len parafrázuje životné príbehy nás všetkých. Film nemá záver ako taký, ale pokračuje, rovnako ako život samotný. [AFF Košice 2025]