La coda dello scorpione (1971)

Pre niekoho zaujímavý príbeh s prekvapivým rozuzlením, pre mňa len tuctová zápletka, bez nejakých extra napínavých momentov. A tie krvavé scény, ktoré mali byť asi vrcholom filmu boli hrozne zbabrané, na všetkých tých rezoch vidno že nie sú reálne ani z rýchlika, ešte aj farba toho, čo mala byť krv má od farby skutočnej krvi  pekných pár odtieňov ďaleko.

Poté, co spadne letadlo s mnoha mrtvými, Lisa Baumer získá pojistku milion dolarů, uzavřenou mrtvým manželem. Jede do Řecka vyzvednout tyto peníze, ale brzy zjistí, že není sama, kdo o peníze usiluje. Také soukromý detektiv Peter Lynch je vyslán pojišťovací společností zjistit závady na pojistce. Když lidé kolem začnou umírat, spojí se s redaktorkou, aby odhajil pravdu za vraždami....Krvavé giallo.(70%)

Nečakaný dejový zvrat v prvej tretine, nie nepodobný Hitchcockovmu Psychu. Ani neviem prečo, v tomto džalle ma prekvapil viac. Krásne ženy, z ktorých každá má čosi za lubom. Majú  však smolu pohlavia, pretože krásne mladé ženy má v merku záhadný vrah. Celý v čiernej odedzi a klobúčiku podrezáva a bodá. A bodá. Dejové zvraty, viacero podozrivých. Režisér ťahá za nitky odhalenia vraha rôznymi smermi. Dokáže prekvapiť aj skúsených odhaľovačov z radov divákov. Na druhej strane prekombinované odhalenia. Dovysvetľuje sa úplne všetko (čo nie je vždy potrebné; takéhoto úplného verbálneho odkrytia každej zápletôčky sa dožadujú skôr simplexnejší/ jednoduchší diváci, čo od detstva potrebujú mať každé vysvetlenie na tanieriku, a ak ho nedostanú nepokojne vykrikujú, skáču, dupú alebo mrmlú). Záverečné scény skôr pripomínali Ostrov pokladov, ale nevadí, v celku podarené, hudobne nadpriemerné giallo, pre milovníkov detektívok povinnosť. 72%

Martino režíruje rutinne napísané giallo tak sugestívne, že mu okamžite podľahnete. Všetko je presne na svojom mieste, vrátane haprujúcej logiky; obete by mohli viackrát pred vrahom v pohode utiecť, ale načo vlastne... Všetko našťastie dáva zmysel a v príbehu sa nestratíte. Dočkáme sa aj zopár zaujímavých zvratov, z ktorých odhalenie vraha možno nepatrí medzi tie najlepšie. Ale následné finále, kedy už vieme, ktorá bije, je veľmi pekne nakrútené. Škorpión tu má tiež svoje miesto a jeho funkcia je samozrejme úplne iná, než že by bol vražednou zbraňou alebo niečím podobným.

Do posledního záběru nádherné giallo, nasnímané širokoúhlým formátem s krásnou Anitou Strindberg v roli reportérky. Hudba Bruna Nicolaie oplývající avantgardní jazzovou technikou je špičková, jazzové valčíky střídající se s elektronickou a basovou linkou dotváří tu pravou snovou atmosféru, tolika potřebnou k takovým giallo žánrovkám. Já jsem se k filmu právě dostal díky soundtracku, který jsem zakoupil na vinylu a stále se ho nemůžu nabažit. Po technické stránce snímku také nelze nic vytknout, mordy jsou krvavé, stínohra funguje dokonale, podobný styl Argenta se nezapře. Zkrátka, Itálie jak vyšitá!!! Nebudu spoilerovat, avšak jedna zcela zásadní věc mě hlava nebere, buďto jsem blbej, nebo jsem tu scénu nepochopil. Pouštěl jsem si to víckrát a buď je to fakt nesmysl, nebo je v tom něco víc. Každopádně milovníkům žluté barvy nesmí tenhle kousek za žádnou cenu utéci!!!