Řeka velkého krokodýla (1979)

Rieka veľkého krokodílaje ukážkový príklad zvieracieho hororu 7O/8O. rokov. Vznikla v r. 1979, kedy boli podobné látky mimoriadne obľúbené a teda ich vznikali mraky. Mali sme za sebou alebo v dohľadnej dobe pred sebouČeľuste1a2,Piraňu, Aligátora, Kosatku, Cuja, Kosatku zabijak, Červov, KancaaleboChřestýši útočí. Spravidla tieto záležitosti po scenáristickej stránke boli na jedno brdo: sympatický hrdina (ideálne skombinovaný so sympatickou hrdinkou) pátral po ľudožravom zvierati, aby sa napokon ukázalo, že kým ono „len“ počúva svoje inštinkty, oveľa horší a skazenejší sú obyčajní, radoví ľudia. Či už skorumpovaní politici, starostovia alebo zlí (a samozrejme zákerní) vedci a vojaci. Prostredníctvom ľudskej hlúposti prichádzala na radu obžaloba ľudskej arogancie a túžby po moci a peniazoch. Vo väčšine prípadov sa totiž ukázalo, že samotné zviera je de facto nevinnou obeťou (ehm) a za jeho vznik môžu ľudia, ktorí ho spláchli do záchoda a následne kŕmili toxickým odpadom, prípadne v tom boli zakomponované vojensko-vedecké experimenty. Nie zakaždým ale monštrum stvorili ľudia. VČeľustiachsa žralok proste vyskytol a začal zabíjať ľudí. Tu najzásadnejší problém driemal v ľudskej blbosti. Starosta Amity odmietal (kvôli strate masívnych ziskov) uzavrieť pláže, hoc hrozilo reálne nebezpečenstvo ďalších atakov. S týmito kartami hrajú aj tvorcoviaRieky veľkého krokodíla. Dochádza k obžalobe po peniazoch bažiacich belochov, ktorí sa samopozvali do cudzej krajiny a v nej sa správajú ako novodobí otrokári. Nevážia si prírodu, ani tradície miestneho pôvodného obyvateľstva. Snímka netrvá ani hodinu a pol (vrátane titulkov), ale jej tempo je pomalé. Najmä v prvej polovici, keďže v nej k čelným zrážkam zvieraťa a ľudí dochádza len zriedka a sú priamoúmerné (ne)talentu zúčastnených. A rozpočtu. Režisér akoby si to uvedomoval a tak sa všetko pokúsil dohnať vo veľkolepom finále, kedy to tam krokodíl mydlí hlava-nehlava. Akonáhle si pár sekúnd musí oddýchnuť, mydlia to tam nasr*tí domorodci (!), prípadne sa samotní belosi nabodávajú na ostne. Krvavý kúpeľ. Miestami to dokonca môže viac, ako zvierací horor, pripomínať talianske exploatačnú kanibalskú školu napriek tomu, že priamo ku kanibalizmu nedôjde (režisér rok dozadu dotočilKanibalov 2).

Sergio Martino nenatočil snáď ani jeden dobrý film a tuto iba potvrdzuje, akým je na režisérskom poli babrákom. Animal triler s obrím kajmanom je v niektorých cvíľach fakt na smiech. Aj to aj bez ohľadu na najčastejšie zábery so statickým kajmanom, kde sa veľký gumenný model kajmana bez pohyblivých končatín a hlavy snaží nabúrať do lodí všetkých typov. Ešte aj to odskakovanie pri náraze, ktoré evokuje "gumu", zo scén nie je odstránené. Nechápal som tiež scénu, kde sa prebodnutý domorodec bezmocne zvalí na zem, aby v následnej sekunde vyskočil na svoju obeť dva metre do diaľky ako gazela, zodvihol kameň a vzápätí umrel. Sila. Pre úplnosť dodám, že zápletka je prahprostá a nie príliš originálna, herci zasa jaloví.

Moj druhy Sergio Martino /videl som uz Kanibalove 2/ a skor ma to nudilo nez zaujalo. Ako horor je to slabe, strasidelna atmosfera takmer ziadna, krokodil sice na urovni /je o cosi kratsi ako priemerny hypermarket - to je plus/, ale mordy su tupe a neprepracovane. Keby nebolo Barbary Bach /bondovka Spy Who Loved Me/ tak si tento film ani nevsimem. Ani vsak samotna Barbara Bach ani rezia Sergia Martina film nezachranili od 10 %

Akčné scény s krokodílom ( kaimanom ) sú nasnímané a natočené chaoticky, pravdepodobne aby sa zakryli technické nedostatky. A to nehovorím o trikových scénach, tak okaté makety a modely sa len tak nevidia ( v talianskych žánrových flákov sa vidia vlastne dosť často ). Ale práve v tom je to kúzlo a ( neplánovaná ) zábavnosť tohto filmu. Solídny eurotrash natural horror, ktorý nerobí svojmu žánru hanbu.

Moje hodnotenie je možno trošku nekritické a čiste subjektívne, ALE... Film dýcha krásnou atmosférou talianskych peciek z niekoľkokrát prehranej videokazety, prostredie džungle je nádherné, a krásne i zosnímané, 70´s hudba filmu sadne ako uliata. Efekty už dnes nevyzerajú najlepšie, vrátane krokodíla, gore tu prakticky nie je a krokodíl začne vyčínať až kdesi v poslednej tretine filmu, ale čert to ber, keď som sa jednoducho perfektne bavil a krásne ma šteklila nostalgia za podobnými filmami. Dovtedy je to skôr také exotické dobrodružstvo, plné domorodcov, ich rituálov, mytológie a klasický príbeh o porušení prírody a rozzúrení boha, prevteleného do obrovského aligátora. Nechýba ani chamtivý businessman, zábavychtiví turisti, hynúci pod krokodýlími čeľusťami a duo hrdinov, pričom Barbara Bach je tu naozaj krásna. Výborné, oddychové, letné dobrodružstvo!