L'etrusco uccide ancora (1972)

Etruskovia zabíjajú znova majú snáď len jedinú, ale dosť výraznú chybu. Prvá séria vrážd milencov je nakrútená nepresvedčivo a ako by si tvorcovia povedali, že ak im to nejde, tak ďalšie vraždy sa odohrajú prevažne mimo divákove oko. Inak tu máme všetko, čo môžeme od gialla očakávať, vrátane starej traumy z detstva ako hlavnej motivácie vraha. Možno je tu príliš melodramatickej vaty, ale tých mŕtvych je tu možno o niečo viac, ako bývalo v žánri zvykom, takže nejaké tie reči o osudovej láske sa ešte dajú zniesť. K inováciám si zaraďte taliansky vidiek, čiže sme netradične mimo veľkomesta (ale móda nechýba) a exotické prostredie etruských vykopávok (atmosférické hrobky), to chvíľami evokuje staroveký Egypt. 70%

Upřímně, nesdílím moc nadšení ostatních. Ano, námět byl super a jde o zajímavé oživení žánru, ale film na mě působil dost nekompaktně a scénář nebyl dotažený do konce. Možná jsem viděl nějakou zkrácenou anglickou verzi, protože až popis filmu na zahraničních webech mi vysvětlil některé nelogičnosti... Každopádně gore scén bylo pomálu (Karlos asi viděl opravdu jinou verzi), téma Etrusků nebylo ve výsledku moc vytěženo a nejvíce pak filmu sráží kvality herecké obsazení. Škoda, závěrečná scéna v katakombách byla super a občas i ta atmosféra tam byla....2,5*

Ak sa niekto začne inšpirovať dve tisícročia starými etruskými maľovanými výjavmi rituálnych vrážd, asi by to mal byť nejaký odborník na archeológiu mixnutý s psychopatom. Napriek tomuto podivnému mixu nejde o zlý námet, naviac keď sa venuje tajomným Etruskom a nie zle nastyleovanej mysterióznej zápletke. Aj spracovanie je z radu tých lepších.

Juhoslovanský názov Etrurac jos ubija znie foneticky vcelku výstižne, nakoľko sa jedná o doslova ubíjajúci film s tematikou etruskej kultúry v pozadí príbehu. Po celú dobu sa tu prakticky nič interesantné nedeje a keď sa napokon niečo aj zomelie, tak je to divákovi priblížené iba v náznakoch, pričom výskyt hororových elementov je tu s výnimkou trochy krvi, ktorá je zo dvakrát preliata len minimálny. Sledovať 105 minút alkoholických výlevov nesympatického fúzača a zmäteného diania v istom milostnom trojuholníku častokrát za prehnane dramaticky znejúceho hudobného doprovodu nebolo nič pre mňa.

Hutné giallo, ktoré si, podobne ako napríklad Torso Sergia Martina, podáva ruku so slasherom, ktorý ako žáner prišiel až o pár rokov neskôr. Vidno to predovšetkým na záverečnom rozuzlení, príbeh je klasicky giallo komplexný, lokácie správne gotické a starobylé, spracovanie prvotriedne, vrátane hudby Riza Ortolaniho.