Kyoshin (2005)

Kyoshinje výrazne experimentálne poňatou drámou, zameriavajúcou sa na bezmennú herečku (Miwako Ichikawa) a jej duševnú krízu, vedúcu až k niečomu, čo pripomína rozpoltenie osobnosti na tropickom ostrove, respektíve zážitok na pomedzí života a smrti. RežisérGakuryū Ishiiv relatívne krátkom, hodinovom filme z roku 2005 kladie veľký dôraz na sugestívnu vizuálnu aj hudobnú stránku, cez ktoré navodzuje špecifickú atmosféru. Do akej miery dobrú, nech posúdi každý sám. Otáznou je ale najmä celková funkčnosť diela, v praxi doplácajúceho na rozvláčnosť aj obsahovú a formálnu nevýraznosť. Nadmerná snaha o experimentálne poňatie sa negatívne podpisuje na kvalite, keď zatláča do úzadia potenciál vykazujúce dramatické či výpravné prvky (moderné Heisei Tokio).Kyoshinurčite nemožno vnímať ako dramatický film v klasickom slova zmysle. Badať v ňom síce príbehovú štruktúru, tá je však do veľkej miery narúšaná vizuálnymi "zásahmi" - veľkými detailmi či kaleidoskopicky ladenými rotáciami. Krátkosť snímke čiastočne pomáha, ale v zásade ju nezlepšuje.

Sledujeme mladou ženu Kyoshin až k duševnímu zlomu, kdy je nešťastná životem, odcizená chladným světem Tokia. Když se setká s další mladou ženou, rozhodnou se hledat lepší existenci, ale život na rajském ostrově, kam ji přítelkyně zanese, je neláká. Na operačním sále se vrací zpět a opět žije v Tokiu...Dobré? Experimentání? Víceméně rozvleklé a nudící.(05.04.2022)