Krásná mlynářka (1955)

Klasická francúzska komédia 50-tych rokov. Svižný scenár skrýva prostý príbeh lásky a žiarlivosti naplnený výbornými hereckými výkonmi a príjemným vtipom. Obsadenie je vskutku hviezdne: Sophia Loren, Marcello Mastroianni, Vittorio De Sica ako guvernér vášnivo túži po mlynárovej manželke. Po celkom dlhej expozícii dôjde až na zámenu postáv a komické scény naberú na intenzite. Perfektná produkcia sa postarala o príjemnú atmosféru. Kto má rád Angeliku bude sa mu páčiť aj Krásna mlynárka. 70%

Krásna mlynárka, hojdajúca sa na [historickej] hojdačke, tak to bol snáď naprosto božský pohľad nielen pre guvernéraTeofiloa; mimochodom, pozorujúci túto konkrétnu"udalosť"až predsa z trochu väčšej vzdialenosti ["z balkóna kvartýru"] skrzokulár ďalekohľadu, kedy dostával neuveriteľný hlad po tejto nádhernej bytosti? • Presne tak, predstaviteľka donyCarmely, čižetalianska D*I*V*A*:SOPHIA LORENOVÁ, si bola maximálne vedomá všetkých svojich predných„predností”, ktoré boli v podstate ústredným motívom:Cameriniho, dobového titulu. Už podľa samotného názvu tohto počinu je vari úplne zrejmé, čo vlastne zohrávalo zásadnú úlohu v tomto prípade... • Širokouhlý formát [CINEMASCOPE] za doprovodu vskutku pestrofarebných, farebných tónov [TECHNICOLORU?], to zrovna tomuto sympatickému obsadeniu, podľa môjho vecného názoru: mimoriadne vhodne svedčalo, čo k tomu ešte podtrhovala i výtvarná stránka titulu, vrátane kostýmov a výpravy, bez ktorých sa daná látka skrátka nemôže vonkoncom zaobísť, keďže to automaticky zapadalo do jej štruktúry. • Už keď sme teda pri tom chválení, taktandemu:Lorenová/Mastroianni; znovu svedčala ďalšia, v poradí2. spolupráca, tentoraz vrozprávkovejšej polohe, pričom sa mohli znova oprieť i oVittoria De Sicu, ktorý zase rovno exceloval pred kamerou [no koľkokrát vedel ukočírovať vytvorenú situáciu aj z pozície hneď za ňou]. • Zároveň titul zabrnkal i na sociálnejšie poňatú strunu, čo vytváralo ešte i o čosi zaujímavejšiu kombináciu [atmosféru] z pohľadu ako celku. Proste; z mojej strany sa neustále [aby som to teda náhodou nezakríkol] jedná len o nefalšovanú radosť zo spôsobov, ako sa pristupuje k týmto daným veciam, ktoré sa mi čoraz intenzívnejšie dostávajú hlboko pod kožu!

Scenár je na to, že ide o bláznivú komédiu so zámenami postáv prekvapivo prehľadný a ono to nakoniec až tak bláznivé nie je. Bohužiaľ ale ani výraznejším spôsobom vtipné. Asi v päťdesiatych rokoch Taliani takéto typy filmov milovali a tak dostávali, čo chceli. A že De Sica mal toho plné zuby a "odskakoval" si k neorealizmu, nie je vôbec prekvapivé. Sophia mi vždy bola sympatická ako silná sebavedomá žena s veľkou charizmou a maximálne ženská, pričom jej krása ma nikdy neohurovala. Bez nej by to bolo o triedu nižšie, Mastroianni a De Sica popri nej trochu tápu.

......spočiatku mi to prišlo moc ukričané ako nejaká stará talianska komédia od Goldoniho....postupne sa to zlepšilo.... a trio hlavných hercov :de Sica, Mastroianni a Loren - super výber......csfd 62%

Fraška typické pro Itálii 50.let, zábavná už dnes jen trochu.