Jedna sekunda (2020)

Ani len 70%?? To má byť skóre pre takýto nádherný film? Šialené... Tak budem hovoriť za seba: parádny čínsky zážitok. Oku i srdcu lahodiaci. Hmotná a nehmotná hodnota filmu si tu podávajú ruky. Muž a dievča zvádzajú skoro až boj o filmový kotúč, no každý z nich po ňom dychtí z úplne iného dôvodu. Obaja ho potrebujú stoj čo stoj, no napokon hrozí, že oň spoločne prídu. Filmový pás však vstáva z prachu. A opatera, akou ho vidiečania zahŕňajú, je fascinujúca a dojímajúca. Rovnako tak to ich nadšenie po spustení premietania. Alebo keď mužovi špeciálne upravená premietačka verklíkuje snáď stokrát za sebou TEN záber, jeden-jediný a vytúžený... Ťažko si veru predstaviť úprimnejšiu oslavu Filmu. Zakončenie príbehu mohlo azda prísť už v okamihu, keď dievča na púšti máva smerom k mužovi tým prázdnym papierikom - v celom kontexte tej krásnej symboliky sa kruh uzavrel. Ale aj následný obrazový doslov je veľmi fajn.

Vďaka prítomnosti premietača môže byť Jedna sekunda označovaná za čínske Cinema Paradiso, ale je to úplne rozdielny film a osobne Zhangove dielo považujem po obsahovej stránke za nesmierne originálne. Formálne ide síce o klasický internacionálny štýl, avšak lepenie filmového pásu ako cieľ na jednej strane a túžba uvidieť dcéru aspoň na jednu sekundu na plátne mi pripadá ako niečo, čo som doposiaľ nevidel. Emocionálne silné, i keď slzy na konci netiekli. Ak by som bol Číňan, asi by k tým potokom došlo.

Jedna sekunda, ale jedna minúta a veľa záberov bolo zcenzurovaných a odstránených z tohto diela, posúvajúc ho samozrejme smerom dole. Našťastie nie tak dole, aby sa z toho stala len jedna kunda. Tú čínsku biedu z obdobia "Veľkého skoku vpred" ako to liliput Mao nazval, tu tak necítiť.Kultúrna revolúcia(1966-1969) síce nastala až po tomto brutálnom skoku z rokov 1958-1962, kedy v rámci projektu pokrokuod hladu zomrelo 43 miliónov ľudí, čo je najväčší hladomor v dejinách, hoci v Číne si možno úbytok obyvateľstva ani nevšimli, ale stále ten tvrdý červený diktát ničil a pustošil všetko, čo sa len mihlo slobodou. Režisér tú potrebnú silu neukázal, zrejme sa zameral skôr na vlastné spomienky a prežívanie mladosti, čím odstránil potrebu šokovať a natočil to "len" ľudsky.

Veľmi prostý príbeh z číny odkiaľ som veľa filmov zatiaľ ani nevidel. O to viac prekvapuje spracovanie - nádherné krajinné scenérie či zachytenie čínskeho vidieka, kde prostý ľud baží po náznaku kultúry, ktorý predstavuje premietanie filmu v miestnom kine. Okolo filmu, resp. filmového pásu sa točí celý príbeh a aj keď sa možno úplne neuzavrie, dáva divákovi možnosť urobiť si (domyslieť) vlastný záver. Je tam aj máličko politiky, ale nevyrušuje. Palec hore, určite stojí za pozretie.

Námět mi trošku připomínal takovou epizodní scénku legendárního italského snímku Bio Ráj. Jen s tím přídavkem, že to tu je s atmosférou čínské kulturní revoluce. Takže notně poetičtější, typicky čínské a asi i dost melancholické. Také ale mnohdy těžko uchopitelné, ale díky námětu pořád zajímavé a v klidu stravitelné.