Jeden den Andreje Arseneviče (1999)

Dokument Chrisa Markera paradoxne nevypovedá ani tak o Andrejovi Tarkovskom, ako o samotnom Chrisovi Markerovi. Tým, že sa Marker častokrát vyhýba sumarizácií biografických faktov, čo pri dokumentoch býva pomerne bežný prvok výstavby formy, dáva priestor svojmu subjektívnemu pohľadu na tohto velikána svetovej kinematografie a nebojí sa ho heroizovať. Primárnym spôsobom poňatia Tarkovského života sú jeho filmy. Médium, ktoré sa Tarkovskij snažil včleniť medzi tzv. hlavné umenia a vyhnúť sa tomu, aby ho používal len ako nástroj pre zábavu bez významu. V tomto jeho tvorba ostro kontrastuje s komerčnou hollywoodskou produkciou, čo Marker vo svojom dokumente patrične zdôrazňuje. Kľúčovým stavebným prvkom narácie je analýza. Marker analyzuje použitie symbolov, komentuje výskyt štyroch živlov (zem–voda–oheň–vzduch) naprieč Tarkovského filmografiou. Všíma si a za dôležitý faktor pokladá jeho ruské korene, spiritualitu a najmä vplyv tradícií pravoslávnej cirkvi, no nevyhýba sa ani špiritizmu (súčasťou dokumentu je popis seansy, na ktorej Tarkovskému Boris Pasternak predpovedal, že natočí len sedem filmov, ale zato dobrých). Tarkovského vykresľuje ako prototyp ruského umelca, v ktorom sa stretávajú jednak vplyvy prostredia, z ktorého pochádza, a potom faktory vyplývajúce z ruskej kultúry. Pri sledovaní som mal dojem, že Marker považuje Tarkovského štýl režírovania výhradne za ruský. Akoby vo svojej analýze vylučoval vklad Tarkovského individuality a jeho spôsob práce pokladal viac za výsledok prostredia než myšlienkového procesu. Miestami sa poetický komentár dokumentu blížil k pokusu o akúsi Tarkovského apoteózu na „ruského umeleckého ducha“. Markerov dokument má svoju hodnotu, no nie faktografickú, ale skôr filozofickú. Viac ako dokument je Jeden deň Andreja Arsenieviča filmovou esejou o vplyve prostredia a kultúrnych tradícií na tvorivý proces jednotlivca, v tomto prípade Andreja Tarkovského, s ktorého spôsobom práce či vnímaním umenia a ich prepojením na ruské prostredie a tradície je divák počas sledovania postupne oboznamovaný.

Spíš esej na téma "Jak chápu Tarkovského", než dokument. A popravdě by měl existovat žánr na rozlišení, protože tohle dokument moc není - a jsou i filmy, které tomu odpovídají ještě jasněji. Je to ale podnětné, nejedna informace mě dokázala zaujmout a taktéž mě těší, že to není typický dokument ve stylu mluvících hlav. Mám to ale dost mezi třemi a čtyřmi hvězdičkami, jelikož pocitově mi to trvalo dvakrát tak déle a zvolený formát sice není špatně komponovaný, ale mimo závěr nic silnějšího nezanechá. A vzhledem k tomu, že jsem četl Deníky Andreje Tarkovského (které sice jsou strohé, jako každý deník, ale o to silnější a osobitější, ačkoli nedokázaly pojmout vše), se asi přikloním k nižšímu hodnocení. Čekal jsem, že to bude víc o Tarkovském, než o Markerově pohledu na jeho tvorbu. A přitom to blbé není a Marker dokáže jít do hloubky a ne jen povrchně papouškovat nejobecnější poznatky z chápání Tarkovského, ale prostě... Silné 3*

Chris Marker s Tarkovským nestrávil zas až toľko času a nepodarilo sa mu natočiť zas až toľko "exkluzívnych" záberov. Tých pár, čo však zachytil (Stretnutie so synom, točenieObete a jej následný strih a colorgrading z postele) je však natoľko vše-vypovedajúcich a silných, že ich viac možno ani netreba. Navyše je to všetko doplnené komentovaným stručným zostrihom Tarkovského tvorby, s niekoľkými naozaj dychvyrážajúcimi úvahami (o záberoch detí so stromom, ktoré otvárajú jeho prvý film a uzatvárajú jeho posledný). Kvalitný, neprávom zabudnutý dokument. Zvažoval som piatu hviezdu.

Abych pravdu řekl, tak Tarkovského dílo nějak vyloženě nezbožňuji. Stalker mě místy hrozně nudil. Ale tenhle dokument, je pěkné dílko. Lyrika, jak má být, a zobrazení úsilí natočit několika-minutovou scénu na jeden záběr, bylo podle mě bezmála strhující. Ale nejenom to, myslím, že se také jedná o užitečnou lekci, pro každého ambiciózního filmaře.Voda a země. Živly a lidé.

Výborný dokument , či skôr esej, o výnimočnom filozofovi, režisérovi, filmovom teoretikovi, ale hlavne človeku, ktorý svojím dielom hlboko ovplyvnil a stále ovplyvňuje vnímanie filmu ako svojbytného umeleckého žánru, kráčajúc v stopách ďalších velikánov svetovej kinematografie: "Auteurov". Marker sa snaží hľadať spoločné črty jeho filmov, ako aj ich skryté významy(ak je vôbec také niečo možné vzhľadom na širokú subjektívnu interpretovateľnosť). Nečakajte teda schematické lineárne rozprávanie po časovej osi, ale skôr úvahu vychádzajúc z hlbokej úcty a fascinovanosti jeho dielom i životom.