Jak si Chruščov podmanil Ameriku (2013)

Pekný dokument o Chruščovovej návšteve v USA, na ktorej sa ukázal ako celkom milý, usmievavý chlapík. To je celkom dôkaz, že aj najsympatickejší politik môže byť diktátorom a vrahom. Chruščov sám za Stalinovej vlády bol zodpovedný za tisícky vrážd len uliciach Moskvy a sám si pýtal, aby mu zvýšili kvóty na počet odstraňovaných ľudí denne. Ale v obleku a s prasačím úsmevom vyzeral tak nevinne. Okrem toho tu je k dispozícii kratky shot s Marilyn Monroe, ktorá na tri či štyri novinárove otázky odpovedala vždy len: Bolo to zaujímavé. Najznámejšia herečka všetkých čias a pritom taká tupá hus.

Malý tlstý chlapík s tvárou klauna, takto americké médiá popisovali najslinejšieho diktátora svojej doby. Mali pravdu, ale názor verejnosti sa mal zmeniť. V podstatne ani nie politický film, a viac sa venuje prežívaniu návštevy verejnosťou ako politickým otázkam. Ani tým sa celkom nevyhol, ale dôležitejší je denný režim a vystupovanie pred kamerami ako odpovede na horúce otázky novinárov. Na prvej slobodnej tlačovaj konferencii Chruščova ich padlo viac, a vyhnúť sa tým, na ktoré nie je uspokojivá odpoveď, patrí k práci politika.

Dvojtýždňový pobyt mr. Chruščova v USA sa zaradil medzi silné okamihy behom Studenej vojny. Udalosť, ktorá našťastie skončila dobre pre celý Svet... Dokument zaujímavo a hlavne nestranne podaný, ukazuje okrem iného Chruščovovu inteligenciu, aj vypatlanosť Marilyn Monroe.

Pro mě jeden z nejzajímavějších dokumentů, které jsem letos shlédl. K dobré zábavě je třeba znát tehdejší reálie kolem obou velmocí a o Studené válce. Líbila se mi i ta závěrečná pointa, proč Chruščov při Kubánské krizi nezmáčkl ono červené atomové tlačítko. co je hodně ze záběru nápadné, že původní bílé obyvatelstvo se vlivem malé porodnosti a migraci dnes stalo menšinou. Doslova svou budoucnost projedli.(13.12.2020)

Pre pochopenie filmu sa treba vrátiť do doby, kedy sa návšteva odohrala. Američania, tak ako väčšinou mali k ruskému premiérovi buď predsudky alebo nemali žiaden názor. Bol to pre nich exot z ďalekej, neznámej a nebezpečnej krajiny. A naraz videli bodrého usmievavého mužika a nechali sa jeho osobitným šarmom zmiasť. Neuvedomili si, že je jedno, či je niekto zachmúrený a uzavrený ako Stalin alebo usmievavý a srdečný ako Chruščov. Sú to vždy imperátori, ktorí nadovšetko chcú upevniť svoju moc, udržať alebo ešte lepšie rozšíriť svoje impérium. Američania nie sú v tomto o nič lepší. Preto je jedno, kto kam a kedy vpadne, kto komu kedy čo vyvedie. Preto som film vnímal ako reportáž z historicky prvej cesty, nakrútenú, zostrihanú a okomentovanú bez väčších ambícií a presahov.