Indočína (1992)

„Mám svoju hrdosť. Nedávam najavo svoje city.”•Romantická vzťahová dráma - odohrávajúcou sa v ďalekej Ázii, teda konkrétne až vIndočíne- medzi vietnamskou „Janou z Arku” a francúzskym dôstojníkom, čo vskutku práve predstavovalo i ústredný prím, naprieč celým, nasledujúcim rozprávaním, pričom povedzme, že ešte tesne predtým, sa táto trajektória, predsa zvrtla rozdielnym smerom, keďže do tohto vzťahu, následne vstúpila i tretia osoba, resp. tento dôstojník, najprv začal „chodiť” so staršou Francúzskou, a až po nejakom čase, sa situácia obrátila o 180 ° + v rámci daného spracovania, zároveň dopĺňam aj politický presah, pozostávajúci z toho hľadiska, ako sa vlastne zjednotil Vietnam spod francúzskej kontroly / kolónie, nakoľko sa v tomto prípade, v jednom kuse, nepojednávalo iba o „Zamilovaných hrdličkách”, ako by sa na prvý pohľad mohlo kľudne zdať.•Pár užitočných poznámok k hereckým prejavom: Francúzska herecká smotánka na čele sDeneuveovou[dookola sa ukazujúcou v priliehavých róbach], a v tesnom závese sYanneom, vrátanePerezaaBlancovej- ma rozhodne ničím výnimočným extra zvlášť zase ani neohromili, pretože na mňa skorej zapôsobili, príliš štylizovaným spôsobom, ako realistickým či energickým; čestnú výnimku v obsadení, predstavuje len herecký prejav zo strany pôvodom vietnamskej predstaviteľky menomDanPhamová, ktorá dokazovala, ževýnimka potvrdzuje pravidlo; a čo asi úplne najviac ozvláštňovalo toto spracovanie:a)Vietnamka,b)Kompozícia obrazu, ktorá mi nenormálne vyrážala dych,c)Výprava, ktorá ma sprevádzala pestrou exotikou.•Vidieť sa to síce možnože oplatí - záleží len na uhle pohľadu - kedy sa mi okrem iného, zazdalo aj to, že sa dokonca jednalo aj o obzvlášť zdĺhavú záležitosť, ktorá po čase začala trochu nudiť.

Poněkud popisný melodram, který dává nahlédnout do zákulisí francouzské koloniální přítomnosti v Indočíně prostřednictvím komplikované spleti milostných a jiných vztahů mezi různými vrstvami Francouzů a původních obyvatel. Z příběhu čiší vykonstruovanost, nicméně je přínosný pro lepší pochopení toho, jak se postupně hroutilo francouzské koloniální panství v Indočíně.

Zachovalá Káťa Denevévová jako pěstounská vychovatelka saigonských dětí prožívá útrapy nešťastně zamilované vedoucí kaučukové plantáže. Velmi pozvolný děj, kde je poskrovnu zajímavých scén. Vývoj v milostném trojúhelníku je samozřejmě dost zašmodrchaný, ale nic, co jste ještě nikdy neviděli. Navíc milostné scény mi nepřišli vůbec dobře natočené. Očekával bych větší intenzitu a větší důraz na výbušné prostředí vINDOČÍNĚ, kde začli zmatek vyvolávat komančové a Frantíci se snažili udržet svůj vliv. Díky hezký přírodě bylo aspoň někdy na co koukat. Moc nechápu četnost ód na tento film zde na webu.35%

Film sa síce celkom tiahne, no je v ňom nádherná Catherine Deneuve a príbeh je krásne smutný, očarujúci aj nepríjemný, jednoducho taký, aký je život sám. Za mňa Oscar rozhodne zaslúžený. She had made her choice. And I didn't want to see it, I didn't want to understand. She loved him. He was her first love. Nothing would stop her.

Mam rad medzigeneračné filmy, idealne odohrávajúci sa na pozadí historických zmien, takže indocina je ideálnym filmom z tohto pohľadu. Francúzi si koledovali o riadny maler a komunisti im to všetko zratali. Najslabšie časťou filmu mi príde milostna zápletka, ktorá bola akási nasilu. Hlavná hrdinka miluje niekoho kto o ňu nestojí, takisto ako aj jej dcéra. A samozrejme ze jean ma k dispozícii obe ženy a vyberá si tu mladšiu, pričom matke necháva oči pre plač. Smutny príbeh. Bol to riadny hajzel, takisto asi ako akýkoľvek Francúz v tomto filme.