Hazard (1995)

Klasické devadesátky u nás na východě. Slovenský film byl tehdy plný podobných příběhů, všechny ty hrdinky jakoby jen pokračovaly příběhFontány pre ZuzanuneboSuzanne. Všechno to byly takovéTakmer ružové príbehy. A tady je to jen přes kopírák příběh zmaru z bratislavské Petržalky, který nezaopatřená mládež zažívala všude po světě už dlouhé roky. Christiane F. z podobných důvodů ujela na heráku, její slovenská "kolegyně" Janka se zapletla do loupežné vraždy. Natočené je to dobře, městské prostředí je zobrazené jako nekompromisní anonymní velkoměsto kamerou Gábora a celé to podtrhuje vhodně vybraná hudba Němce a Basikové. Trochu rušivě jen působí obsazení českých tváří Landovského, Vašuta, Skořepové nebo Hrušínského nejmladšího.

HazardrežiséraRomana Petrenkaz roku 1995 je - najmä čo sa dostupnosti týka - relatívne raritným filmovým kúskom. Príbehovo stavia na mierne "nestabilnom" scenári a predovšetkým zo začiatku aj slabšej dramaturgii, sledujúc mladú Janu (Zuzana Kapráliková) z bratislavskej Petržalky, ktorá sa chytí zlej partie. Keď polícia zadrží jej priateľa - "zlodejíčka" Milana (Roman Pomajbo), musí ho "vykúpiť" za 100-tisíc korún, ktoré ale nemá. A tak dianie naberá nebezpečný spád, ktorý vyústi až do (nejednej) osobnej tragédie. Petrenkova snímka o sebe tvrdí, že je nakrútená podľa skutočného príbehu. Ťažko povedať, či je to pravda, alebo sa tak film iba snaží získať na vierohodnosti (pretože miestami je trochu "pritiahnutý" za vlasy). Tak či onak, z dejového (a v podstate ani žiadneho iného) hľadiska ale neprináša nič natoľko výrazné, že by to na diváka dokázalo urobiť dojem. Príbeh je štylizovaný mierne mravokárne, pôsobiť má najmä na mladšie publikum, aby sa vyvarovalo zlých životných rozhodnutí, poukazujúc pritom aj na komplikovanosť medziľudských vzťahov ("priateľských" aj rodinných) či generačný stret vo viacerých podobách. Samozrejme, dielo nie je žiadnou komplikovanou psychologickou štúdiou, ale spomenuté aspekty sú v ňom aspoň čiastočne citeľné. Dôraz sa snímka snaží klásť na postavy, ktoré možno majú pôsobiť vážne, ale oveľa častejšie pôsobia skôr úsmevne, viď starý chlipník Damian Kohutek (dobre hrajúciPavel Landovskýs vtipným vystupovaním) ("Ja neni som úchylák, nemysli si, to nie, som len obdivovateľom ženskej krásy."). Herecky zaujmú sympatická Zuzana Kapráliková ajZuzana Ďurdinová. "Partnerská" dvojicaEmília VášáryováaMarek Vašutpôsobia skôr "epizódne", aj keď pre vedľajšiu príbehovú líniu sú dôležití. Pozoruhodné je aj to, ako sa Vašutova postava gaučového povaľača kriticky vyjadruje k udalostiam Nežnej revolúcie ("Za totality bol aspoň poriadok" ... "Takto "V" ste sa rozčapovali na námestí, ja by som vám tie prsty odrezal."). "Deväťdesiatková" Bratislava, v ktorej sa film odohráva, dýcha dobovou atmosférou. Aj keď ponúka viacero jedinečných záberov, napríklad na Petržalku bez Auparku alebo scénu odohrávajúcu sa priamo na už neexistujúcom velodróme na Tehelnom poli, divák má pocit, že ju tvorcovia mohli využiť aspoň o kúsok lepšie.Hazardje cenným filmovým kúskom z hľadiska dostupnosti, ale nie obsahovo. V lepšom prípade ide o priemernú drámu s kriminálnym podtónom s dôrazom na tragické životy postáv, smerujúce k tragickým koncom. Do zlatého fondu svetovej ani slovenskej kinematografie Petrenkovo dielo síce nepatrí, ale ak už pre nič iné, tak aspoň pre dobovú Bratislavu stojí za to ho vidieť.

Fakt že sa rád niekedy pozriem na Česko-slovenský film ale toto bolo príliš. R.Hrušinký predabovaný Cinkotom, Landovského neuveriteľné hlasové výkyvy v každej zbytočnej situáci (asi zabudol, že už nehrá Čiernych barónov), hrozný scénar a neskutočne dementné dialógy doplnené primitívnosťou konania dvoch "penazichtivých" slečien robia z tohto Cs snímku vyslovene trápnu frašku. O konci je asi aj zbytočné hovoriť. A to som zozačiatku nechcel veriť, že to môže byť tak zlé20%

Takhle zpětně nechápu, proč jsem si to poznamenal jako 'teoreticky slovenskouMandragoru'. Snad kvůli obsahu slibující drsný příběh, ale tohle je spíš o morálním pádu vlivem blbých lidí a okolností okolo sebe, takže přesněji by to bylo 'slovenskéBony a klid'. Ale sMandragoroutu jedna velká podobnost překvapivě je - SPOILER totálně bezvýchodný závěr. KONEC SPOILERU ------ Tohle jsem si ale potřeboval vypsat na úvod, teď už konečně k samotnému filmu.Hazardje vcelku zajímavý a zároveň asi právem zapadlý úkaz slovensko-českého devadesátkového filmu, který sice ukazuje kriminalitu a určité městské podsvětí (svým způsobem) bez příkras, ale zase na druhou stranu je relativně příkrý a měkký oproti tomu, co na podobná témata vznikalo u nás. Sice ano, za většinou z toho stojí z řetězů utržený Olmer, ale pořád jeho filmy zanechají víc (jakýchkoli) dojmů, než tenhle místy nijaký slovenský pokus. Zároveň se na tom možná podepsalo, že Petrenko doposud točil televizní filmy - jednak to má většinu času chudičkou výpravu, opravdu spíš televizní, druhak má scénář problém utáhnout tak rozsáhlou stopáž, takže některé scény vygradují náhodně, třeba nechají jednu z postav odejít pryč bez jakéhokoli uzavření jejich působení. Nebo naopak - dají postavě velký závěr, ale zato tak šíleně velký, že se těžko chápe, co se stalo a proč, takže je to spíš samoúčelný šok. Myslím, že to jsou dost pádné důvody pro mé nízké hodnocení, když to nejdůležitější je takhle nedodělané a víc se v tom pitvat nemusím, jelikož bych se jen opakoval. Nicméně cením herecké výkony, do jisté míry pořád nějak zachovanou devadesátkovou atmosféru a obecně odvahu přijít s tématy, která by za socialismu neprošla (především starý chlap objednávající si mladičkou protagonistku na erotické služby (ale bez sexu a překvapivě z něj nevyleze záporák, takže nějaká prohlubující práce s postavami tu přece jen je)). Takže celkově snaha hezká, ale smutně a těžce nedotažená. 2*(23.01.2026)

Jeden zo "zabudnutých" zástupcov skromnej slovenskej kinematografie 90. rokov, zameraných na témy (organizovaného) zločinu, morálnych dilem divokého raného kapitalizmu. Súčasnému diváckemu uchu nemôže nevadiť umelý, neprirodzený postsynchron. Na ten sa po nejakej dobe dá zvyknúť, no ani príbeh písaný Marekom Maďaričom, bývalým smeráckym ministrom kultúry, tu nie je ktovieako hutný, či pútavý. Nepomáha mu ani prestrelená stopáž, ktorá neudrží statický dej na dvoch-troch lokáciach. To čo na filme mohlo byť zaujímavé - zmätená postava zmietaná vírmi emócii, ktorá spácha najhorší zločin - sme už čítali (občas i videli) u Dostojevskeho, Dreisera, čiCapoteho. Nič prevratné sa tu teda čakať nedá. Prečo teda film stojí za to vidieť? Kvalitné obsadenie (krásna a sympatická Kapráliková), staré obrazy Bratislavy, ako ju dnes už nepoznáme, pomerne zaujímavá hudba Báry Basikovej a Martina Nemca, politicky fascinujúca scéna v ktorej protagonistkin nevlastný otec spochybňuje dôsledky nežnej revolúcie (v 1995!) - a na záver najmä čudesná hláška v podaní D. Cinkotu: "Stoj, ty piča!". 2,5*(31.03.2022)