Goyo (2024)

Podľa popisu to vyzerá ako taká bežná romantická záležitosť, ale napokon to bolo vcelku milé prekvapenie. Svojský Goyo, ktorého brzdí autistická diagnóza, sa zaľúbi do novej kolegyne a akosi si zaumienil, že ju musí získať. Pri tom sa samozrejme udeje množstvo trápnych situácií, ktorým musí Goyo čeliť. Pôsobí síce neohrabane, ale napriek tomu je to pravý gentleman a gavalier :) Film teda celkom vydarený, aj keď to samozrejme nie je žiadne terno, ale napriek všetkému pôsobil úsmevne. 3*

Romantický príbeh, kde on je autista. A keď ju zbadá, tak sa svet okolo spomalí, kamera sníma jeho tvár a režisér nadhodí krásnu klavírnu hudbu."A čo je na nej zvláštne? Je krásna."Gregorio pracuje v múzeu, sype vedomosti z rukáva, ale vo vzťahu k iným je ťažkopádny. Jeho vnútorný svet bol celkom presvedčivo načrtnutý. Najlepšia postava bol Gregoriov brat, Matute. Veľmi ma bavili ich bratské dialógy, boli dobre napísané. Nebol to síce prevratný film, ale tému zamilovaného autistu zvládol celkom dobre.

On to hral skvelo a viem si ho úplne predstaviť ako záporáka v nejakom dobrom filme. Ona bola pre neho stará a ja som tam tú chémiu nevidel. A ešte bol aj autík, a ona asi jebnutá. 2 z 5

film nie pre každého ale o jednoduchej čistote vzťahu a ktorý už dnešné vzťahy uponáhľanej doby nerozumejú...  komu sade, ten bude spokojný... Dlho tu už niečo takéto nebolo. 5* na podporu hodnotenia a za mňa  pekných 74%

Absolútne nezáživná konverzačná dráma o autistovi, ktorý ma pri všetkej úcte k autistom svojím správaním nehorázne iritoval. Ku koncu sa človek už len modlí, nech je koniec, ale ten tak skoro neprichádza, bohužiaľ.