Geurimja sarin (2009)

Jang Kwang-su je mladý, ambiciózny študent medicíny, ktorý jednej noci hlboko v horách natrafí na rituálne zavraždeného syna vysoko postaveného štátneho úradníka. Nakoľko prepadne obavám, že by mohol byť zo samotného ohavného činu obvinený, telo ukryje, pričom si najmä pomerne svojského súkromného detektíva Hong Jin-ha. Spoločne sa tak následne vydávajú na nebezpečnú cestu za dolapením skutočného vraha. Mne osobne "Private Eye" ako mysteriózny počin neprišiel, zato rozhodne ho možno označiť za komédiu. Je to kvalitne natočené, celý snímok má hlavu aj pätu, v závere sa divák dočká niekoľkých zvratov, no môj celkový dojem je akýsi zmätený. Popravde, mimoriadne ťaživej atmosféry som sa nedočkal, akcie je taktiež pomenej, pričom na vyššiu úroveň ho ťahá až záverečná tretina, ktorá ma konečne "prebrala". Nemám rád ten pocit keď sa neviem rozhodnúť a toto je presne ten prípad. Silné tri, či slabšie štyri? Ja fakt neviem.

Je to celkom dobrý historicko-kriminálny film. Má dosť dobrý príbeh o schopnom súkromnom detektívovi, ktorý sa venuje len bezpečným prípadom, ale keď ho študent medicíny požiada o pomoc, pretože našiel telo mŕtveho muža a použil ho na vedecké účely, lenže sa dozvedel, že je to syn vplyvného politika a keďže bol zavraždený, pre políciu by bol jasne hlavný podozrivý, aj kvôli veľkej odmene sa detektív rozhodne pomôcť mu a spolu začnú vyšetrovať. Lenže čoskoro si uvedomujú, že majú pred sebou veľký prípad, v ktorom sa rozhodne nejednalo len o jednu vraždu. Spracovanie nie je zlé, ale dalo sa z toho získať aj o dosť viac. Spočiatku mi to sadlo, postava detektíva pôsobí dobrým dojmom a aj hlavná zápletka ma svojim úvodom zaujala, ale tá hlavná fáza filmu upadne len do takého menšieho nadpriemeru, stále som v tom cítil veľký potenciál, ale prakticky po všetkých stránkach sa až tak dobre nevyužil, už mi až tak dobre nesadlo ani smerovanie hlavného príbehu, ktoré mi prišlo skôr len také obyčajné a bez lepších nápadov, ale napriek tomu sa na to pozerá stále dobre, viacero prvkov mi sadlo, napríklad vzťah s vedkyňou. A pochváliť musím záverečnú tretinu, ktorá sa po všetkých stránkach vylepší, škoda, že na takej úrovni nebol celý film. Opäť sa jedná o takú viacžánrovú kombináciu, ale práve pri tom som pociťoval ten menej využitý potenciál. Nájde sa tu akcia, humor, krimi, thriller a to celé ešte v historickom prostredí, všetko sa dostalo do nadpriemeru, ale hlavne tie prvé tri sa dali podať aj lepšie. Herecké obsadenie je na tom dobre, Hwang Jung-Min sa pre takéto úlohy hodí, bavila ma aj postava študenta medicíny, k tomu príjemná Uhm Ji-Won a dobré vedľajšie postavy, obzvlášť Kim Eung-Su v úlohe doktora alebo Oh Dal-Su ako policajný dôstojník, len by to chcelo lepších záporákov. Réžia by sa určite dala ešte vylepšiť, aj keď na debutanta je to slušná kvalita, ale s technickou stránkou nemám žiadny problém. Škoda, Private eye je dobrý film, ani na chvíľu som sa nenudil a nemá žiadnu podpriemernú stránku, takže sa oplatí pozrieť, ale aj tak som čakal o niečo viac, za konkurenciou zaostáva.67%

Viac ako pribeh samotny s povinnym postupnym davkovanim informacii s ohladom na sucasne postupy v tvorbe detektivnych thrillerov ma zas raz uputalo to korejske poskakovanie na hrane viacerych zanrov. V ramci korejskych historickych detektivnych thrillerov u mna stale vedie Blood rain / Blood tears, ale i Shadow Murders (originalny nazov filmu) dokazu strhnut zasluzene pozornost. 7/10

..príjemne padol postupný, ale istý presun z komediálnejšieho ladenia k serióznemu poňatiu problémov a záverečný návrat k odľahčenej štylizácii..neviem sa ale zbaviť pocitu, že Pak Dae-min sa aspoň chvíľu venoval divadlu - tá mizanscéna a niektoré rámovania boli krásne javiskové afungovali aj vo filme..///..a ešte ma zaujalo, že film rozvíja opakovanú tému kórejských krimi/thrillerov/(melo)drám, ktorá má svoje základy v jednom druhu kriminálnej činnosti výrazne prítomnom v spoločnosti od polky 1990. rokov.. prepáčte, ale nechcem prezradzať viac, než je vhodné, najmä pri troch hodnoteniach ;-) ..

Famozni, famozni detektivni thriller z pocatku 20. stoleti rozhodne uz ted aspiruje na nejpovedenejsi a nejuspesnejsi rezisersky debut roku. Pomaly lez strhujici pribeh s podmanivou, az do posledniho vydechnuti gradujici atmosferou je bez debaty nejlepsim zpracovanim tohoto pro koreu sloziteho obdobi.