Gagarin: První ve vesmíru (2013)

Tolik tolik tolik patosu a vaty. Kdyby odebrali plané kecy, jásající soudružky, tak ta technická část zabere asi 20 minut. Pravda ale je, že let byl tajný, 12. dubna 1961 – 9:07 moskevského času vzlétl, moskevský rozhlas novinu ohlásil až v 10:08. Propaganda potřebovala živého kosmonauta na oběžné dráze. A jak říkával můj děda, pro přistání chtěl litr vodky a jedny spodky. Ale každopádně koukatelné to bylo.

P. S. Asi nie je náhoda, že film trvá rovnako dlho, ako Gagarinov let do vesmíru... ___ Súdruhovia prepáčia, ale keby bol Vostok skonštruovaný tak kvalitne ako tento film, rozpadol by sa už na kozmodróme. Prvú hodinu je to tak strašne mdlé a ukecané, že som skoro zhltol televízor. Plné veselých ruských ľudí a bodrej atmosféry ako v nejakom budovateľskom týždenníku. O pretekoch v dobývaní kozmu sa nedozvieme ani ň. Film ale ani celkovo nemá nijaký kontext - spolieha na to, že G. každý pozná. Ale načo sú tam potom tie dve scény s Chruščovom ? Z napätia sprevádzajúceho pioniersky počin dobývania vesmíru sa sem dostane len o mikropascal viac, celá tá vzrušujúca, nervná, súťaživá a paranoidná éra vesmírnych pretekov je tu neviditeľná, prekrytá vysmiatymi rozjuchanými mládencami, ktorých súperenie je až na výnimky priateľské, vedúcimi neveľmi dobre napísané dialógy, ale s dramatickou hudbou znejúcou aj keď netreba. Jediná negatívna postava je Nemčúr z druhej svetovej, ktorý takmer obesil Juriho brata, keď mu chceli ukradnúť vajcia – toť jedna z vecí, ktoré mali ukázať čo – že Rusom bolo ťažko a aj tak dobyli kozmos ? Celú hodinu sa tu vedie nemotorné rozprávanie, ktoré nedokáže vyhmátnuť nejakú zaujímavú linku alebo filmovo zdôrazniť dramatický moment, podobne ako vybudovať sympatie k postavám. Retrospektívne momentky z Gagarinovho života sú zaraďované mechanicky a pravidelne ako reklamy do kozmického letu, ktorý nemá žiadne mimoriadne filmové kúzlo - a keď ho konečne začne chytať, preruší ho ďalšia nesúvisiaca spomienka z kozmonautovho života. Celkovým dôsledkom je nulové napätie (nuda) a len veľmi slabé emocionálne zaangažovaniu diváka (mňa) – a púha sterilná prítomnosť ženušky a detí ako povinného doplnku na tom nič nemôže zmeniť. Herecky jednoznačne vedie Gagarin starší, ale jeho charizma skoro nemá čo hrať. Jedinou zaujímavejšou postavou filmu (vrátane prvého človeka vo vesmíre) je tak inžinier Koroljov – ale aj u neho sa film vyhýba akejkoľvek kontroverzií, ktorá by tento film učinila zaujímavejším. Až pri návrate na Zem sa konečne trochu zdramatizuje (plus zaujímavá scéna rozpravy o tom, prečo letí Gagarin a nie ten druhý), ale celkom zostáva rovnako rozhasený.

Pekne zvládnutý film vo všetkých ohľadoch. Možno som čakal viac záberov, či pohľadov na Zem z obežnej dráhy, teda z vesmíru, napriek tomu dávam päť, bavila ma každá scéna, od začiatku do konca. Dobrý výber hlavného herca, dobrá kamera a aj scenár (Gagarin práve odlieta a my medzi tým vidíme jeho spomienky siahajúce od detstva až po nedávnu prítomnosť a rivalitu medzi kamarátmi - kandidátmi z vesmírneho programu). Bavili ma tie ozaj sympatické postavy, ako bol hlavný konštruktér (raketový inžinier Sergej P. Koroľov), Gagarinova žena a romantické spomienky na ňu, alebo aj Gagarinov skromný otec - tesár, ktorý hovorí: "Život je ako tesár. Najprv ťa poriadne oseká - a to bolí..." 85%

Trochu veľa retrospektív, ale čo s filmom o Gagarinovi, keď sa vo vesmíre nič zaujímavé neudialo a ani si veľmi nemal s kým pokecať. Aspoň tie vesmírne scény sa vydarili a nakoniec aj ten sovietsky pátos k takejto udalsti patrí. ––––Jak se vám spalo? – Jak nás učili. Spalo se nám dobře. –––– Chruščovovi se líbila Gagarinova fotografie.  –––– Naše planéta je kolébkou lidstva. Ale v kolébce se nedá žít vĕčnĕ.

Film má v sobě mnohem víc, než běžný divák během sledování vstřebá. Tak třeba hned stopáž filmu 1h 48m. To je na minutu přesně délka Gagarinova letu. Dále, do filmu jsou prokládány dobové záběry. Veškeré jeho vzpomínky na dětství, odpovídají realitě (př. pokus německého vojáka oběsit jeho mladšího bratra). Osobně také oceňuji to “skákání v čase” (jakože vzpomínky během letu) víc, než chronologické vyprávění. Lépe to navozuje ten pocit dlouhého letu (proti tomu 15 minutový let Alana Sheparda vypadá jako trapný vtip). Co působí dost děsivě jsou i ty politické argumenty pro… prakticky vše. Nebo “výcvik” (pokud se tak pokusy o to ho zabít dají nazvat). Za sebe tedy musím říct, celkem otevřený a odvážný počin. Samozřejmě zatížených “ruským stylem” vyprávění a občas zbytečně nafouknutých (no potřebovali vyplnit čas… no).