Fulmaya, děvčátko s tenkýma nohama (2013)

Dorota sa citi doma vsade a nikde, v Nepale sa venuje turistike a charite. Sprevadza nas sirotcincom a tazkym zivotom deti na ulici. Dokument nie je extra zaujimavy, na konci nastane twist ako z nejakeho thrilleru. Dorota je priamociary a uprimny clovek tuziaci po slobode, zaroven si uvedomujuc ze potrebuje aj rutinu. Priroda a hory su krasne, ale nechapem preco by tam niekto dobrovolne chcel zit, ludia tam ziju v totalnej chudobe. Dorotu s jej mamou som raz stretla v supermarkete v centre Bratislavy a velmi nahlas sa stazovala, ako sa na Slovensku nedaju kupit normalne potraviny - neviem co tym myslela.

Dorotu Nvotovú som nikdy nemal rád, a nič na tom nemení ani tento "klenot". Mne proste idú neuveriteľne na nervy takíto excentrickí ľudia, ktorí sa navonok tvária ako spasitelia sveta, a pritom vo vnútri sú to ukážkoví alibisti. Takže sledovať ako sa pani/slečna Nvotová predvádza a pri zapálenej cigaretke mrnčí, koľko krát bola hospitalizovaná, alebo keď si kúpi zo sponzorských peňazí terénnu motorku a následne polemizuje ako nevie čo bude zajtra, no ďakujem pekne! Takéto voľnomyšlienkárske a bohémske bláboly fakt nemusím. Ale aby som len nepindal, tak tie časti dokumentu, ktoré sa zaoberali nepálskymi reáliami a životom v uliciach, to bolo napokon jediné pozitívum tohto celého. Škoda, že tam nebolo viac tohto a menej Nvotovej.

Dokument jako takový je moc hezky udělaný. Příjemná kamera, střih, hudba. Hlavní hrdinku nekritizuje ani neheroizuje a nechává diváka, aby si o ní udělal obrázek sám. Nicméně mrazilo mě z toho, jak se může někdo tvářit jako aspirant na druhou matku Terezu a nakonec opustit ty, co ji potřebují zrovna té nejtěžší chvíli a zbaběle utéct vstříc vlastnímu pohodlí. Dorota Nvotová na mě z filmu působila jako sobecký člověk, který nepomáhá nezištně, ale jen dokud ji to baví a něco jí to dává. Skrývajíc se za vyšší cíle sleduje jen vlastní prospěch. A z toho je mi smutno. Na druhou stranu je také jenom člověk a i když nakonec utekla od těch, kterým chtěla pomáhat, pořád vyznívá lépe než zástupy turistů z bohatých zemí, kteří si tam jezdí chudé děti pouze fotit jako exotickou atrakci.

Na dokumentu oceňuji, že jako portrét Nvotové ji neukazuje pouze jako samaritánku, ale i jako sraba, který si na samaritánku jen hraje. Celou dobu jsem si říkal, jak se tam chová, když na ní nejsou namířené kamery, což nám sama, aniž by si to uvědomila, na závěr svým chováním prozradila. A dokument je nejsilnější hlavně v portrétu chudinské části lidí a země.

Dorota Nvotová je bohémka, Do vecí ide na plné gule. Bez cigy nevydrží. Pomedzi šluky vydáva svedectvo o sebe. Jej vlastná knižka Fulmaya bola fajn spoveďou o spôsobe života a tvorby. Život v exotike či rôzne vzťahy a aktivity naznačujú hľadanie miesta vo svete. Napriek prezentovanej extrovertnosti je zrejme jej najmilším miestom pivnica plná kníh, cd, vecí na cestu a vecí z ciest. V zelenom trabante sa presúva Bratislavou, s neskrotnou túžbou upozorniť na to, že možno na seba ani tak nechce upozorniť, ale ide si svojim farebným svetom. Často narazí, ale ide naplno. Nehnije, žije. To sa ráta. Na rozdiel od gudualina si nemyslím, že ide o lacnú seba prezentáciu, i keď aj v jeho komentári kus pravdy je (obľúbené cesty hľadania zmyslu mladých Američanov a Európanov vo východných kultúrach). K snahám spasiť svet u podobných bohémov ako je DN patrí zároveň akási ľahkosť, odpútanosť od súvisiacich záležitostí. Výsledok môže dopadnúť podobne ako prezentovaná zápalistá podpora sirotinca, ktorý mal od riadnej výchovy ďaleko. Poznámky s osobnou skúsenosťou: Dorotu som raz videl v električke, aj s jej prvým mužom Whiskym (spevák kapely Slobodná Európa). Neprehliadnuteľná. Vo farebných šatách, šatke okolo hlavy a slnečných okuliaroch zakrývajúcich trištvrťku tváre sa v krkolomných uhloch krčila pri tyči. Rovnaká ako vo filme, len bez kamery. Druhý raz som videl jej koncert s nepálskymi týpkami-rockermi na Pohode. Výborná záležitosť. Ukázala živelnosť aj melancholickosť v jednom koncerte počas horúceho letného dňa. Piesne prekladala vtipnými komentami o kapele a o reakciách Nepálcov na zvyklosti Slovenska. Navštívil som aj jej sólový recitál, kde zaspievala sadu svojich obľúbených pesničiek. Vynikajúci zážitok.