Footloose: Tanec zakázán (2011)

Pre mňa je to jednoducho feel-good film o peknej romance. Nie taký, čo ťa rozseká existenciálne. Skôr taký, po ktorom sa prichytíš pri priblblom úsmeve a ani nevieš prečo. A úprimne – to nie je málo. Najviac som ocenil moment, keď Ren (Kenny Wormald) odmietne Ariel „použiť“, aj keď by možno mohol. V dobe, keď je mladému publiku servírované „chemia = sex = hotovo“, tu zrazu vidíš vzťah, ktorý nie je postavený na automatickom styku. Ukazuje to neskazenosť. Hodnotu čakania. Rešpekt. Zákaz tanca je pre mňa symbol čohokoľvek, s čím sa mladý človek stretne – zákaz prejavu, zákaz byť sám sebou, zákaz robiť veci inak. Každý si tam vie dosadiť vlastný problém. Preto sa na film ľahko napojíš. Tanec tu nie je len tanec. Je to sloboda. V správaní. V prejave. V žití. A mladí si za ňou idú – lebo hľadajú identitu. A ja osobne? Od srdca neznášam vetu „takto sa to má“. Keď to počujem, automaticky nesúhlasím. Takže téma mi sadla. Rebelstvo je podané napriamo. Možno je samotná téma v roku 2011 trochu úsmevná – reálne niekomu zakázať tancovať? Ale nejde o tanec. Ide o princíp. A ten princíp detinský nie je. Môj „tanec“ ako princíp z tohto filmu je naozaj tanec. Folklórny, keď mám byť presný. Takže možno preto to na mňa funguje ešte viac. Postavy boli napísané celkom dobre. Niektoré plytšie, niektoré silnejšie, ale overall fungovali. Najviac ma bavil kamarát, ktorého hral fenomenálny Miles Teller. Ten mal energiu, ktorú si pamätáš. Exfrajer? Samozrejme generický spratek. A tanečne? Kenny Wormald a Julianne Hough boli neskutoční. Tam nie je čo riešiť. Footloose je pre mňa film o láske, rebelstve a o skrytých významoch, ktoré si nájde iba človek, čo ich chce nájsť. Je to film, na ktorom som vyrastal. Je to moje guilty pleasure. A hodnotím ho pozitívne – bez hanby. Nieje to "Shawshank Redemption" Ale ak rád tancuješ… alebo hľadáš slobodu v nejakej vlastnej forme… oplatí sa ho vidieť.

Zpočátku to vypadá, že dostaneme podobnou rozjuchanost, jako tomu bylo v původním filmu, ale brzy se film poměrně drasticky, vydá jiným směrem. Footloose: Tanec zakázán není remakem pozapomenuté klasiky ani pokračováním a chybí mu lehkost a tah na branku. Po většinu času sledujeme nepříliš dobré herce, (přestože tu má začátky Miles Teller) kteří více kecají než trsají. A přestože dojde i na tanec, výsledný dojem to nezachrání a i když ani původní Footloose není moje srdcovka, kvalitou je výrazně výše.

Viem, že to je prerábka, ale tak v roku 2011 nezmeniť scenár a stále veriť, že niekde je možné zakázať tancovať? Čo sme vPyšnej princeznej, kde sa zakazovalo spievať? Ale keby aj - už vidím, že keby autority zakázali tancovať tak mládež príde s reprákmi, aby na plné pecky pustili drogového kriminálnikaWiz Khalifus rasovo správne orientovanou pesničkouBlack and Yellow, to je fakt realistické. Asi tak realistické, ako keď sa chuderka postaví pred idúci vlak a chlapec ju v poslednej chvíli zachráni a spadne na ňu a je to láska od smradu koľajníc.

Já vím, že je ten film předvídatelný a tak úplně si 4 hvězdy nezaslouží.....ale kašlu na to, já se u toho tak královsky bavil. Velkým plusem je za mě postava místního pastora, která si projdem krásným charakterovým vývojem a je zde hezky ukázán život teenagerů, mladí zkrátka touží po pařbách plných tance a alkoholu, jak je řečeno i v závěru filmu - Je normální že rodiče mají starost o své děti, ale děti si musí užít své mládí než se také stanou rodičemi, kteří zase budou mít starosti o své děti. Footloose: Tanec zakázán je prostě krásný oddechový film, u kterého se příjemně zabavíte a hezky ztrávíte páteční večer.

Footloose: Tanec zakázaný viacmenej splnil očakávania. Je použitých dosť klišé, absentuje viac tanečných scén, z ktorých by divákovi behal mráz po chrbte (tie nechýbajú v iných tanečných filmoch, napr. Let 'dance). Na druhú stranu, niektoré časti sú natočené chytľavou formou, snímka sadne mladému publiku. Ideálny oddychový film na nedeľný večer.60%