Evropa, Evropa (1990)

Solidní kousek. Film je celkem tragický a skvěle ukazuje zlo nacismu a jak takové ideologie s tou správnou propagandou mohou lidem doslova vymýt mozek. I přes to, že se většina filmu odehrává v Německu (nebo v místech okupovaných Německem) se hlavní postavě, který musí zakrývat svůj pravý původ, podaří najít pár jedinců, kteří jsou ochotni pomoct mu. I když je film fiktivní, tak uniformami, zbraněmi, vozidly a prostředím odpovídá době, kterou se snaží zobrazit. Zasloužené 4*, uvažoval jsem i nad 5.

„Nikto by ti to neveril." Hovorí v jednom z kľúčových momentov filmu Salomonovi člen rodiny. Skutočne. V deji je tak silným spôsobom zastúpená náhoda, že je ťažké veriť v kontúry skutočného príbehu. Napriek tomu je to tak a originálny hrdina zomrel nedávno, v roku 2023. Dožil sa 97 rokov. Po filme mi zostalo veľa otázok, pretože scenár Paula Henggeho niekedy podľa mňa smeroval k skratkám, zjednodušovaniu. Zaujímalo by ma napríklad, prečo bol Salomon, alias „Josef" taký obľúbený. A to aj tam, kde by som očakával, že bude k nemu prostredie odmietavé. Prvé dni v Hitlerjugend ho vnímali v jeho kolektíve bezproblémovo a hneď získaval uznanlivé úsmevy od priateľov. Možno to tak bolo, neviem. Rovnakej popularite sa tešil aj pri skúsených nemeckých bojovníkoch na ruskom fronte. Bol maskot, ale nemal charakter maskota. Nemal vtip, nebol príliš výnimočná osobnosť, neohuroval historkami, ani múdrosťou. Skôr zatajoval svoju minulosť a išiel s prúdom. Usmieval sa a prikyvoval. Aby som príbeh vedel lepšie uchopiť, potreboval by som asi komplexnejšie rozprávanie. Spomenul som si na biograficky ladený román The forgotten soldier od Guya Sajera. Tiež išlo o príbeh plný náhod a nepredvídateľných okolností, no za všetkým boli oveľa pevnejšie nite. Držalo to pokope. Tiež vojnové zápisky presvedčeného fašistu Ernsta Jüngera. V oboch prípadoch držali realitu pokope detaily. Tu mi dosť chýbali. Inak to bolo režijne veľké, majstrovské kino.

Velmi silný příběh plný náhod. Náhod bylo až tolik, že mi to pokazilo dojem (mám pocit, že některé si mohli tvůrci odpustit) a pochybuji, že tomu tak bylo i u skutečného příběhu. Tuto skutečnost ale zachránila věta "Svůj příběh nesmíš nikomu vyprávět. Nikdo ti neuvěří…", což byl apel na to, že i postavy si uvědomovaly, kolik náhod protagonistovi zachránilo život a působilo to jako jakási omluva nadužívání náhodných situací.  Nejtěžší pro mě bylo stát celou dobu na straně protagonisty, jelikož se několikrát zachoval velmi nemorálně a celkově je otázka, zda to co udělal je odpustitelné (což potrhuje i závěrečná scéna, kdy jej chtěli zabít Židové i když byl Žid). I když jsem musel přimhouřit oko nad sérií neuvěřitelných náhod, filmu dávám upřímných 5 hvězdiček. Příběh byl natolik silný, že i několik dní po zhlédnutí jsem měl katarzi a přemýšlel jsem, jak bych se sám zachoval. A to je přesně to, co od filmu očekávám.

Tento film som nepoznal aj keď už je malo filmov o holokauste, ktoré som nevidel, tento mi unikal až dodnes. Je celkom iný, ako filmy, ktoré som doteraz videl. Tu je prežitie synonymum skrývania, zatajovania a aj odriekania. Takto blízko sa dostáť k fašistom a byť židom sa len tak nevití a preto je film neobyčajný a aj zaujímavý. Hlavná postava si toho preslaď veľa od rýchleho odchodu z Nemecka cez poľské Getto až po elitnú fašistickú školu. Bal sa odhalenia a tak robil veci, na ktoré nebol hrdý , ale zachránilo mu to život až po oslobodenie Ruska, tam mu už išlo naozaj o život. Tato postava mala veľké šťastie, ale to k tomu patrí. Ale otázka je tá, že ci to stalo za to, že stratil identitu, ako keby stratil dušu, niekto by bol radšej mŕtvy, ako keby sa mal prispôsobíte takejto situácii. Úžasný film, pri ktorom tuhne krv v žilách, či sa hlavná postava z toho srabu aj dostane. Silné 4*.

Je to tak na hrane, pretože od vojnovej drámy by som očakával viac vypätých situácií, a pritom to má skôr taký dobrodružný nádych. Mladučký hrdina prepláva vojnovou dobou celkom ľahko, najprv od židovského chlapca ku komsomoľcom, potom prebehne ku nacistickým vojakom, opäť sa pokúša vrátiť ku komunistom, potom prichádza do Hitlerjugend, aby sa opäť vrátil ku komunistom. Všade stúpa po chodníčku uznania a všade je čiastočne vymývaný propagandou, na jeho živote sa to okrem toho, že sa nemôže veľmi hlásať ku židovskému národu, príliš neodráža. Ale bolo to celé zaujímavé, 2-hodinová stopáž nenudila a to, že je to podľa skutočnej postavy, je už len taká čerešnička. Mohli si ale odpustiť toľko nahoty, nepotrebujem každých desať minút sledovať holé mužské zadky.