Dva gladiátoři (1964)

Ďalší z radu typických talianskych peplum filmov, ktorý ktovieako neosloví svojou dejovou líniou. Naviac je väčšina súbojov a akcií podpriemerná, pravdepodne bez nejakej choreografie a celé to je akoby narýchlo natočené. Čo ale nesklame je vcelku obstojná výprava a tiež charizmatizmus záporných postáv, to Taliani ovládali vždy. Harrison ako americká hl. hviezda neurazí. Hodnotenie: 55%

Bratovrazedna hra nepoznala hranice a vo filme islo o vsetko. Film bol vyrobeny v nizsom rozpocte, co mu aj troska uskodilo, ale dalo sa to v pohode pozriet do konca. Suboje v arene boli len dve. Jedna na zaciatku a druha na konci. Dali sa pozriet, ale na moj vkus ich bolo malo a aj dost kratke. A co sa tyka mensich bitiek, tak tie boli kamenom urazu. Vyzerali nepresvedcivo a obcas aj groteskne v par zaberoch. Videl som aj horsie filmy na temu Rimskej rise a tento patri skor medzi taky priemer.

„Meč a sandálové“ filmy ( Sword and Sandals, Peplum) sú pseudohistorické filmy, ktoré sa väčšinou odohrávajú v období staroveku. Sú situované najmä do obdobia antiky (Staroveké Grécko a Staroveký Rím). Čerpajú však nielen z dejín Starovekého Grécka a Starovekého Ríma resp. z gréckej a rímskej mytológie, ale z aj z Biblie. Využívajú, či skôr zneužívajú históriu, keďže s históriou nemajú skoro nič spoločné. Kolískou tohto žánru resp. subžánru bolo Taliansko. Najväčší rozmach zaznamenali „meč a sandálové“ filmy v 50. a 60. rokoch v USA (Desatoro prikázaní, Ben Hur, Spartacus, Kleopatra) a Taliansku (Romulus a Remus). Čiastočné „zmŕtvychvstanie“ zaznamenal tento žáner po roku 2000. Po úspechu Gladiátora Ridleyho Scotta vzniklo v Hollywoode niekoľko ďalších viac alebo menej úspešných filmov tohto druhu (napr. Alexander Veľký, Trója, 300: Bitka pri Termopylách). Jedným z početných zástupcov tohto žánru, či skôr subžánru je aj málo známy film Dvaja gladiátori – relatívne naivný príbeh Lucia Crassa, fiktívnej dvojičky rímskeho cisára Commoda. Zápletka okolo Commodovho dvojčaťa nie je vôbec originálna, poznáme ju napr. z viackrát sfilmovaného Dumasovho Muža so železnou maskou. Takže tu máme dvoch protikladných bratov -dvojčatá, jeden je dobrý, ten druhý je zlý. Všetko sa to skončí happyendom, ako v rozprávke, dobro zvíťazí nad zlom, Lucius Crassus zabije v záverečnom súboji svoje zlé dvojča – cisára Commoda. V tomto období (vláda cisára Commoda) sa odohrávajú aj ďalšie dva sandálové eposy – Pád Rímskej ríše z roku 1964 a Gladiátor z roku 2000. Kým však Pád Rímskej ríše a Gladiátora môžeme považovať za veľkofilmy, o Dvoch gladiátoroch sa to povedať nedá, ide skôr o chudobnejšieho príbuzného spomínaných veľkofilmov. Je to také nenáročné, lacné talianske „béčko“ odohrávajúce sa v kulisách Starovekého Ríma.

Kolega Karlos80 udělal na toto téma tohoto filmu dizertační práci. Já budu stručnější : průměrný film na oblíbené téma historických filmů z dob velkoříše římské. Nic mimořádného co by mě upoutalo, ba ani dialogy se nijak zvlášť nepoužily tak, aby buď diváka zaujaly anebo nedejbože ohromily ! Richard HARRISON dělal co bylo v jeho silách, mě ale přes všechno neohromil. Ještě, že to DVD ve výprodeji stálo 25,- Kč !(30.05.2013)

Nebyla to (opět) žádná velká sláva a jsou to přesně 2.5 hvězdičky, ale narozdíl od Vzpoury pretoriánů (týmž) tvůrcům aspoň došlo, že mají tomu světlovlasému Američanovi (rozuměj Richardu Harrisonovi) nabarvit vlasy natmavo, jinak jako Říman vypadat nikdy nebude. Charismatu mu to sice nijak zvlášť nepřidalo, ale co už. A pak, že je Ben Hur z roku 1959 jediným remakem filmu, který je lepší než původní. :-)) Gladiátor (i když by mu člověk mohl vytknout leccos) určitě o mnoho převyšuje, jak tohle, tak curunirem vzpomínaný Pád říše římské (to abychom se nemuseli rozhodovat, čehože vlastně to ten Gladiátor remakem je...).(29.03.2012)