Dopis pro Momo (2011)

Dĺžka animáku skrz deja a toho, čo sa v ňom dialo bola na mňa príliš obrovská. Celkovo to hodnotím skôr ako priemer, pričom rozprávka mala peknú animáciu, zaujímavú časť záveru (keď išli cez most a chránili ich rôzne príšerky), ale príbeh ma viac-menej nezaujal. Dievčina Momo sa po strate otca presťahuje s mamkou z Tokia na vidiek, kde sa jej začnú objavovať tri postavy z iného sveta (škriatok, obor so zlatým chrupom a rybý muž). Ich úlohou je chrániť dievča a jej mamku, kým ich zosnulý otec neprejde úplne na druhú stranu. No svoju ochranársku úlohu zo začiatku moc nezvládajú a dievča sa ich bojí. Zároveň namiesto ochrany robia viac škodu (kradnú jedlo, veci, robia neporiadok, atď.).

Nakonec je to fajn kouzelná pohádka, jen značně natahovaná do délky, takže spíš na relax s tím, že se divák kochá krajinou či prostředím a užívá si pomalý melancholický příběh. "Strašidla" baví jen jsem od nich čekal trošku víc, naštěstí si to zachránily povedeným koncem. Přemýšlel jsem dát 6/10, ale nakonec dávám 7/10 anebo slabší 4*.

Milý, kúzelný, zábavný a dojemný animák, ktorý akoby vypadol priamo z dielne štúdia Ghibli, aj keď tomu tak nie je. A hoci sa na tie najslávnejšie projekty istých pánov Miyazakiho a Takahatu nechytá, tie dve hodinky rozhodne stoja za to. Budúcnosť Hirojukiho Okiuru budem určite pozorne sledovať! 8/10

Veľmi pekný film ku ktorému nemám skoro vôbec žiadne výhrady. Mám len jednu pre mňa zásadnú výhradu a to je kvalita jednotlivých situácii, ktoré sa v tomto filme udejú. Proste príbeh a jeho kostra je vážne super a príbeh je krásny, ale tie dve hodiny sa to vlečie a je tam veľa nezaujímavých scénok. Takže film funguje ako celok, je v ňom silný dojímavý príbeh otec a dcéra, ale bohužiaľ ostatné pre mňa nestačilo. Bolo by lepšie možno využiť viac v príbehu matku Momo, alebo niečo ešte vymyslieť. Emociálne to silný príbeh má a kedže mňa sa to nedotklo, musel som nad hodnotením rozmýšľať viac ako inokedy. Kvalita animácie je veľmi pekná a to hlavne okolitého prostredia a prírody. Čo sa týka hudby tak to je taký príjemný nadštandard, ale nič čo by ma totálne nadchlo. Momo e no tegami si dovolím povedať vystrelilo nejaký pušný prach pri niektorých situáciách, ktoré mohli byť zvládnuté viac emotívnejšie a odhalené viac s citom. Film nie je len o vzťahu otec - dcéra ako som spomínal, ale je v ňom aj hľadanie priateľov a cesta za hľadaním samého seba (odvahy). Bočným témam, ktoré som spomenul sa film, ale venuje nedostatočne napriek svojej dvojhodinovej porcii. (Hodnotenie 3,5)

Sociálne začleňovanie v novom prostredí a osobná tragédia ako pôdorys pre rýdzo detský citlivýslopríbeh s prvkami šintoizmu a fantasy vychádzajúcich z klasických hororových legiend éry edo (resp. Tukugawovho šogunátu, od ktorého sa odvíja aj ich označenie ako "klasické samurajské hororové legendy"). Už z toho je jasné, že takýto film si bude u nás len ťažko hľadať diváka a ujme sa skôr v krajine vychádzajúceho slnka, než v mimoázijských krajinách, do ktorých je exportovaný a ktoré nemajú k tradíciám a tomuto druhu príbehov taký vzťah ani pochopenie. Možno to brať aj ako dlhodobý efekt výsostného postavenia štúdia Ghibli na našom trhu a kultu, zacieleného na jeho popredné vedúce osobnosti, akou je Hajao Mijazaki, bola by však chyba prisudzovať väčšinový podiel na rozpačitejšom prijatí len vedľajšiemu faktoru, ktorý s ním prakticky nesúvisí.Dopis pro Momoje pre mnohých rozporuplný v prístupe k téme a cieľovému publiku, ktoré paradoxne kĺbi veľmi harmonicky a s ohľadom na úctu k smrti a jej vážnosť, vychádzajúcu z historickej tradície, ale zároveň jemne vybalansovaného, neagresívneho sentimentu s viac menej klasickou rozprávkovosťou, ktorá ho robí nenásilným a v súlade so spoločenskou nezávadnosťou prenáša svoje posolstvo na mierne odrastenejšieho detského diváka (u nás vysielaný s ratingom od 8 rokov, čo sa mi javí ako vek ideálny vzhľadom na to, koľko deti v tomto období chápu a s čím všetkým sa akou formou potýkajú - overené). Podľa dostupných informácií pracoval Hirojuki Okiura na produkcii filmu dlhých 7 rokov, čo sa na výsledku odrazilo v podobe kryštalicky čistého melancholického tónu v spojení s príjemným humorom, fantaskným nádychom a prekvapivo neotravnou impulzívnosťou a infantilitou hlavnej dievčenskej hrdinky, a dôslednom tempe, pri ktorom sa oplatí sledovať a vychutnať si každý jeden záber, a počkať si na všetko dobré; práve vďaka tomu jeDopis pro Momotak všedný a zaujímavý zároveň. Nie je to však kúsok pre každého, ale napriek tomu je malým klenotom, ktorý prekvapí kvalitou scenára i príjemnou animáciou (zrejmý odkaz na Totora potešil). Svojou pomalou vycibrenosťou a autorským rukopisom, ktorý sa nikam neponáhľa a nesnaží sa diváka k ničomu bezprostredne dotlačiť (čomu zodpovedá zámeru podriadená stopáž), však môže mnohých odradiť. Rozhodne si to však nezaslúži. Ak by som mal vyjadriť svoje dojmy z filmu, stačili by tri slová: rovnaký, ale iný.85%