Děti (2014)

Chápem, že rozumbrady v diele vidia priam Vergiliovského ducha v spojitosti s Hegelovou dialektikou, ja v tom ale vidím len amatérskeho pucha v kombinácii s rečovou vadou. Film by sa kľudne mohol volaťNemajte detia bez tých nedokončených príbehov by sme sa plne obišli, stačil by fakt len ten názov. Keď ani pri situácii, ktorá mala byť jasne najemotívnejšia, a to jevyhrážanie sa otca synovi, že mu zabije vtáka, normálne toho lietajúceho, keď ani vtedy režisér nedokáže jasne doslova prikázať malému nehercovi nech vypustí aspoň slzu alebo aspoň začne vzlykať, kričať, čokoľvek, a ten nakoniec len sucho ako flegmatik pod vplyvom silnej bylinnej zmesi povie len: nerob to., tak človeku hneď príde na um, či tu vôbec šlo o nejaké herecké výkony alebo dokonca posolstvo. Mne to príde tak, žešlo len o granty, niekto napísal na správne miesta, že ide točiť súbor štyroch poviedok, z toho jedna bude po cigánsky a ďalšia po maďarsky a na oddelení diverzity sa až za dvanástniky chytali, s akým potešením na to dajú koľko prachov len žiadajú. Rejža potom zohnal 15 hercov za 20 evry, pustil kameru, rýchlo to tam natočil na voľnobeh a zo zvyšku dotácie sa ožieral ešte dva roky.

Bola som pri natáčaní konkrétne tretej poviedky. Spomínam si, ako z toho bolo celé mesto na mäkko, ako sme všetci zháňali informácie a sondovali čo z toho nakoniec bude. A pýtam sa sama seba, stálo to za to? Je toto naozaj to, po čom prahne slovenský divák? Potrebujeme sa skutočne pozerať na surovú životnú realitu? Nestačí, že ju prežívame? A ak už spraviť depresívny film, tak radšej nie takýmto štýlom. Je to nedotiahnuté, otvorené konce sú síce fajn, ale aj tie treba vedieť nejako podať a nie ich len odstrihnúť, že si divák ani neuvedomí "ahha, už je koniec ideme ďalej, čože???" normálne neviem čo povedať... slovenská filmografia opäť neohúrila, horšie sú na tom hádam už iba slovenské seriály.

Tak som na doporucenie miestnych 4 a 5 hviezdickovych mentalov zase pozrel na domaci pokus a zas na hovno. Dej to nemalo, detski herci nevedia hrat /ani dospeli/, reziu to asi ntiez nemalo : ne, ne, na taketo "nadhery" zvysoka seriem a ostanem verny radsej europskej tvorbe : El metodo, Kak ja provjol etim letom z RF, Optimisti zo Srbska : 5 %

Okrem posledného, tri nedokončené filmy, ktorým absentuje začiatok a hlavne koniec. Každý z nich má potenciál a množstvo rozpracovaných myšlienok, že by určite vydali aj na kompletný film do kina. Akoby sa režisér rozcvičoval a sondoval ohlasy, čím má začať. Dokumentárne podanie vo filmoch cítiť, ale neruší. Dokonca mi príliš nevadili ani amatérske herecké výkony, veď kto v súkromí prednáša dokonalé dialógy bez zakoktania? Teda až na toho učiteľa v škole, ten bol úplne mimo. Možno je vo filme priveľa maďarčiny, nečakal som, že budem v slovenskom filme musieť čítať titulky, ale práve v tom príbehu bola najväčšia sila. Keby ma nenudil druhý, maratônsky príbeh o úteku cez Sibír, pridal by som štvrtú hviezdu.
––––Víte, koho váš syn potřebuje nejvíc? Vás! –––– Vyhoď toho čuráka, načo nám je? Neznášam ho.

[Týždeň slovenského filmu 2014] Pri VojtekovýchDeťochsa opakuje neustále tá istá otázka - je prechod dokumentaristov k hranému filmu tou správnou cestou? Som toho názoru, že áno, a rozhodne odmietam vo viacerých bodoch apriórne kritiky, ktoré kontrastujú s medzinárodným prijatím. Omnoho viac sa stotožňujem s textami slovenských publicistov v zahraničných médiách (odporúčam prečítať články natwitchfilma webeCinepuru). Pár dôvodov, prečo považujemDetiza najlepší slovenský hraný film minulého roka, nájdete vrecenzii.