Daphne (2017)

Príbeh do seba zamilovanej, príšerne urážlivej egocentričky, ktorá na nič nemá vlastný názor (iba prevzaté poučky od ostatných), nemá žiadne záujmy, žiadne sny a tým pádom musí čas vypĺňať rozťahovaním nôh každému koho stretne, čím väčší kokot tým lepšie, chlastaním a fetovaním. Samozrejme nikdy nič nežere, všetko vyhodí do koša, takže je štíhla, čo znamená, že všeci chlapi si o ňu idú ruky dolámať akokeby bola výhrou v lotérii, čo však nie je a to ani v posteli, kde len leží ako drevo a tvári sa znechutene. Žiadny zaujímavý dialóg, žiadna zaujímavá myšlienka v jej hlave, iba vzduchoprázdno, celý čas až do konca. Absolútne nezaujímavý typ človeka na filmové spracovanie, aj keď takých žien je všade okolo nás milión a zjavne sú režisérov typ. Tých 95 minút mi už nikto nevráti späť.

Tento štýl britského humoru mi akosi nesedí a človek musí mať ozaj špecifické požiadavky, aby sa mu tento film zapáčil. Pointa síce zaujímavá a aj nakrútené to bolo relatívne s citom, ale problém je, že som sa z väčšej časti nudil a dejovo sa to nejako výrazne neposúvalo a vyústilo to do veľmi jednoduchého a rozvláčneho konca. 45 %

Mensinga a Burns na to idú z toho obtiažnejšieho konca. Predstavujú nám postavu, s ktorou málokto bude sympatizovať a dosť ťažko sa podľa toho, čo vidíme na plátne, dajú pochopiť jej vnútorné pochody. Nakoniec ale z filmu po jeho pointe vyplynie, o čo tvorcom išlo a až sa zdá, že by Daphne mohla dostať o niečo optimistickejšie ladený sequel, kde by sme sledovali, ako sa z daných udalostí vnútorne posunula ďalej alebo vnútornie na vyššiu úroveň. Iste ide aj o reflexiu súčasných stratených tridsiatnikov hľadajúcich východisko napríklad v alkohole, drogách či nezáväznom sexe. Každý ale niekde vnútri chápe, že von z bludného kruhu vedú iné cestičky.

Film je podľa mňa výborne napísaný, zahraný a nakrútený, avšak kvôli arogancii a chladu, ktorý z hlavnej hrdninky vyžaroval, sa cez tri hviezdičky jednoducho nedostanem. Dokonca možno vyvstane na mieste i otázka, že prečo niekto mal zámer točiť film o mladej babe, ktorá ked' si vyžere, tak sa chová ako afektovaná p!£4 ! Bohužiaľ, takých, akou bola Daphne, možno stretnúť po jedenástej večer, každú sobotu v meste, v Anglicku na tisíce.

Zajímavý, netradičně na sebe navazující sled skečů ze života jedné obyčejné, osamělé, inteligentní, citlivé, vnímavé londýnské holky. Touží po citech, lásce, aby zaplnila prázdnotu ve svém každodenním obyčejném životě. Zároveň ale nemá odvahu se takové touze poddat, otevřít svou duši. Obrňuje se raději cynismem, někdy až krutým vůči okolí (matce, kolegům, důvěrné kamarádce,..).  Přesto je v tomto příjemném filmu, plném humanismu, postrádajícím hmatatelný happy ending, vykreslena sympaticky a se závěrečnou nadějí - především zásluhou její milé a krásné představitelky, Emily Beecham.(16.09.2025)