Četník se žení (1968)

"Ja som Josepha." "Ja som Ludovíc." "Ja som Josepha." "Ja som Ludovíc." "AjasomGerber!Prosím,ospravedlňtemôjhopodriadeného..." "Pšššt!"Žandárska séria si z môjho pohľadu až po tento diel zachováva zhruba rovnakú úroveň, dokonca mám teraz po aktuálnom pozretí pocit, že tento tretí diel je ešte mierne zábavnejší ako prvé dva. S výnimkou nevtipného, miestami až trápneho úvodu (žandári v civile lapajúci "korisť", dvojica radodajných nemeckých stopárok) som sa takmer po celý čas celkom slušne bavil, s takým tým konštantným prihlúplym úškrnom na tvári. Medzi najvydarenejšie scény patria prvé stretnutie Ludovica s Josephou, tanečný kurz, scéna s maličkou Nicole, skúška na rotmajstra, menovanie nového šéfa a následné menovanie staronového šéfa (s drobučkým Cruchotom). Claude Gensac a jej Josepha (alias pani plukovníkova) narobila v sérii poriadny vietor (a to nielen jej štýlom jazdy) a priniesla do nej výrazné oživenie. Výborne funguje jej vzájomné iskrenie (či už v prenesenom význame, alebo doslovne) s Louisom de Funèsom (Ludovic Cruchot), ale aj s jeho filmovou dcérou Geneviève Grad (Nicole Cruchot), s ktorou uzatvára nebezpečný ženský pakt. Viac ako v iných dieloch sa mi tu páči aj Michel Galabru (rotmajster Gerber) a mám aj pocit, že tu má aj o niečo viac priestoru."Akosadarí,môjGerber?" "Ďakujem." "Komu?" "Pánrotmajster." "Nepočujem." "Pánrotmajsterštábny." "No,jetoťažké,čo?Aletosizvyknete.".

Chomout? To nikdy! Nebo jo? Po seznámení se "šílenou řidičkou", ze které se vyklube vdova po veliteli četnictva Dolní Normandie zasáhne Cruchota Amorův šíp a snaží se paní plukovníkovou získat, což se znepokojením sleduje jeho dcera Nicole. A co teď? A navíc není jedeiný, komu vitální žena padla do oka. Je strašně vtipné sledovat zamilované eskapády Cruchota, jak honí svou vyvolenou.

Po méně povedeném New Yorku je tu opět o mnoho lepší pokračování. Za mě možná i lepší než suverénně nejlépe hodnocená jednička. Byla to zábava, příběh byl sice trochu neucelený, ale oproti New Yorku mi to vůbec nevadilo - tam byl příběh i trochu o ničem. Zde to mělo všechno včetně skvělého Louise... 5*!

Celkom pohodovka. Celé postavené na tom, že Cruchot natrafí na známosť "z vyššej vrstvy" a potom ako ju patrične sprdne za rýchlu jazdu, tak sa do nej bezhlavo zaľúbi. Scéna s bozkávaním ruky je bohovská. Tentokrát sledujeme žandára v jemu typických námluvách, zapletie sa do toho ťažký zločinec a Cruchot pod tlakom svojej ženušky na chvíľu prevezme velenie. Nevidím tu ale nejaký jednoliaty príbeh, je to asi ako zlepenec viacerých epizód seriálu, raz sa deje to, či ono, ale akoby film nevedel, čím je. Neviem, zopár geniálnych scénok (tradičná mníška, čo šoféruje ako učinený diabol, poprípade Cruchot učiaci sa tancovať a náhodne ide so zločincom mlátiť policajtov), občas trochu divné. Dalo sa, ale zázrak to nie je. Ale skvelých momentov to má.

Opakovaný vtip prestáva byť vtipom. Žandár je však v tomto výnimkou a táto časť patrí všeobecne k najobľúbenejším. Legendárne vlezdoprdelectvo Funesa v spojení s nesmrteľnými grimasami a neazbudnuteľnou scénou chytania vodičov tým, že blokujem premávku. Klasika, ktorá situačne, charakterovo a hláškovo sa stala právom legendou.