Černí démoni (1991)

Partička sa vyberie do Brazílie kde sa jeden z nich zapletie zo do nejakých voodoo rituálov čiernej komunity zo slumov. Čo bude mat za následok povstanie šiestich čiernych zombíkov ktory chcú pomstiť za otroctvo zabitím šiestich belochov na ich ceste. My sledujeme grupu prezivších ako sa snažia uniknúť. Námet samotný spolu s výberavým slovníkom postav keby višiel dnes tak už by horeli mestá.

Traja mladí New Yorkčania sú na prázdninovej ceste po Brazílii. Mapujú miestnu samba scénu. Jeden z nich chce však vidieť niečo omnoho tajomnejšie. Zaujíma sa o obrady čiernej mágie. Zajde preto do černošského slumu, kde sa zúčastní na podivnom, nočnom, voodoo rituále. Posadnú ho "Čierni démoni". To odštartuje desivé udalosti, čo privedú z hrobov šesť mŕtvych otrokov, ktorých popravili pred viac ako sto rokmi. Negrozombie sa chcú pomstiť. *

S demons 1,2 to nemá absolutně nic společného jak by název mohl napovídat, ale kvůli tomu na to nebudu házet špínu. Jedná se o průměrnou podívanou o černé magii typu woodoo a podobně a o šesti černošských zombií kteří díky kouzlu vstali ze svých hrobů a začli si hledat oběti. Místy to má docela slušnou atmosféru a přijemné gore scénky takže není důvod to kdovíjak odsuzovat a špinit. Mě se to docela líbilo, samozřejmě, že to mohlo bejt lepší, ale výsledek je uspokojící.

Talianske zombie béčko, klamlivo sa vydávajúce za pokračovanie legendárnych Démonov. S Bavovým majsterštykom však Demoni 3 okrem názvu nemá spoločné absolútne nič a kvalitou sa im vôbec nemôže rovnať. Krivka úrovne Lenziho filmov má s pribúdajúcimi rokmi jasne klesajúcu tendenciu, zopár gore scénok v Black Demons však celkom ušlo...

Sú späť takmer po dlhom čase v ešte väčšej sile s drobnými pomôckami (hák, sekera) a sú pripravení pomstit sa každému, kto zavíta do strašidelného domu v Brazílii. Lenzi pokračuje tam, kde pôvodný Démoni skončili a bere si nový názov, príbeh a dotoho nám ešte zakomponuje jedno-rozmerné postavy kde jeden herec prehráva toho druhého a zombie namaľovaný na čierno tak majú jedinečnú šancu zaútočiť. Na filme môže zaujať úvodná a záverečná rituálna scéna, ktorá je remeselne zvládnutá dobre. Lenziho talent je bezpochyby jeden z najrozmanitejších a zaujímavých rad z talianskej školy. Skoda len, že jeho sľubná kariéra vzala pád ku koncu osemdesiatych rokov a je ťažké uveriť, že ten istý muž ktorý režíroval napr. kultovú klasiku Sedem krvavých orchideí alebo Ghost House, sa rozhodol urobiť tretie pokračovanie démonou od Bavy. Len keby sa mu to aspoň podarilo 60 percent.