Černé duše (2014)

Výborná mafiánska dráma kalábrijskej rodiny troch bratov nesúcich traumu konfliktu s mafiou. Tou je vražda ich otca. Každý z bratov tento problém rieši inak. Kým najstarší zostáva v rodisku a snaží sa zabudnúť. Dvaja mladší sa odsťahovali do Milána kde najmladší Luigi obchoduje s drogami v spolupráci so starším Roccom. Teraz prichádzajú rozšíriť svoje kontakty do rodiska čo jatrí staré rany a vedie k odvete. Profesionálne kvalitne natočený film s dobrými hercami ponúka v závere až shakespearovskú tragédiu najstaršieho brata Luciana.

Čierne duše to boli dozaista, ale film veľmi trpí na absenciu dialógov i nejakej väčšej akcie. Dobre, tá akcia tu nemusela byť nejako prehnaná, veď ani vGomoreto nie je o tom. Ale dialógy mi chýbali, mnoho chvíľ je pridlho tichých, pustí sa len hudba a pozeráme sa na chlapíka čumiaceho do prázdna alebo muchu serúcu na obraze.

Lehce netypická „gangsterka“, či spíše drama z prostředí 'Ndranghety. Komorní a v pomalém tempu, ale nenudí. Aspekt na psychologii postav. Napínavé a atmosférické. Konec nečekaný. Na druhý den jsem o tom celém dost přemýšlel a došel jsem k závěru, že mě to celé dost chytlo a budu se dívat ještě jednou.4,5*

Áno, je to antická tragédia. Pričom by nemusela byť. Ale to je tak, keď tu máme troch bratov, pričom každý je typologicky rozdielny a ten najviac poctivý má syna, ktorý by sa rád stal dôležitým členom mafie. A je tak horkokrvný, že spustí lavínu udalostí, aká sa už nedá zastaviť. V podstate ani nemám objektívne čo vyčítať, len mi boli viac menej všetky postavy nesympatické, ocitol som sa v prostredí, v ktorom by som v živote nechcel stráviť ani minútu a navyše ma ani sledovanie tohto prostredia a konkrétnych postavičiek príliš nebavilo, pričom gangsterky máme radi práve preto, že toto prostredie môžeme sledovať z dostatočného odstupu. Tu tento faktor nezavážil.

Celkom zaujímavo natočená talianska mafiánska dráma, ktorá s citom poukazuje na mafiánske pomery a aj to, ako títo ľudia často končia. Od prvých málo zaujímavých scén až po poslednú, ktorá tak trošku zobrala dych, to bolo naozaj poctivo natočené. Nevyhlo sa to hluchým miestam, ale v rámci európskej kinematografie ďalší slušný kúsok. 65 %