Ce vieux rêve qui bouge (2001)

„Ce vieux rêve qui bouge est sans doute le meilleur film du festival de Cannes“, Jean-Luc Godard. Podľa Godarda teda bezpochyby najlepší film, ktorý bol v Cannes v roku 2001. Po jeho zhliadnutí chápem, prečo to povedal. Jeden z prvých filmov od Guiraudieho, objavujú sa jeho klasické témy, ale nejde o žiaden prototyp, je to plne rozvinutá vízia. Nie je tak bolestivý akoL'Inconnu du lac, alebo tak vtipný akoMiséricorde(moje dva najobľúbenejšie Guiraudieho filmy), ale za krátkych 50 minút, dokáže veľmi trpezlivo, vytvoriť hlboký pocit melanchólie a túžby. Guiraudie je rigorózny formalista. Nie sú tú žiadne close-upy, vždy je všetko točené s miernym odstupom. Obmedzený počet lokácií. Opakujúce sa kompozície záberov. Takto buduje rytmus a ukazuje plynutie času. Keď v určitom bode naruší tieto starostlivo vybudované štruktúry, má to ešte silnejší dopad (scéna v šatni). Postavy sa prechádzajú, rozprávajú sa, pijú, prokrastinujú, sú obklopené industriálnymi štruktúrami, nad ich hlavami je často veľa voľného priestoru. Slnečná, relaxačná atmosféra, kde človek cíti okolie: nežné lúče slnka, ktoré vytvárajú zlatistú paletu farieb, jemne vejúci vánok. Dosť mi to atmosférou pripomína RivettovHaut bas fragile. Napriek tomu, že ide o precízny a kontrolovaný film, vôbec nepôsobí stuhnuto, práve naopak, je veľmi uvoľnený a nenútený.(24.01.2026)

Překladem přesnější je alternativní anglický název That Old Dream That Moves. Navenek nenápadný, ale poctivý, reálný obraz ze života opraváře a několika zaměstnanců zastaralé, a proto končící firmy. Gay téma je tu okrajové, podané zcela přirozeně, bez doslovnosti či aktu.(06.12.2017)