Carstensz - Sedmá hora (2008)

Dokument o strastiplnej ceste bláznivých dobrodruhov za pokorením najvyššej hory kontinentu.↵ 
Okrem strastí cesty dokument vypovedá najmä o povahe zúčastnených - ziskuchtivých domorodcov a nevzdávajúcich sa alfa samcov drobrodruhov, ktorí sa vydali zdolať horu prušujúc zákazy a rozdávajúc úplatky. Ako nepatričné mi potom prišlo odsúdenie iných narušiteľov týchto odľahlých končín.

Na jednej strane celý dokument stojí na závere, ktorý má byť ako vyvrcholením útrap kvôli skazenosti ľudí z vonka a aj tamojších, na druhej oni sami sa na tom uplácaním podieľali, aby asi zvýraznili tú skazenosť, aj keď mám dojem, že oni len chceli tamojšiu horu vyliezť za každú cenu. Ale nechcem im to zazlievať, verejná príroda musí patriť všetkým a je mi jedno, či si honili ego a že na to minuli svoje peniaze, nemyslím že by boli ochotní riskovať napadnutie, keby sa tam vybrali potajomky. To ako Bém, či iní vnímajú korupciu je celkom smutné, mohli k tomu dať aspoň nejaké vyjdrenia, bez toho to môže pôsobiť len ako nafilmovaná dovolenka s moralizovaním a rečami v komentári, ktoré nemusia byť každému po vôli. Napriek tomu som rád, že to vzniklo, aj keď to je tak trocha kontroverzné dielo, no aspoň je to zaujímavý pohľad na náš svet. Nejaké umenie tu nehľadajte, je to taký cestopisný dokument s popisom trasy, ktorý by si zaslúžil aj dlhšiu stopáž, ale aj tak som celkom spokojný.

Sedem veľkých vrchov. Sedem kontinentov. Sedem ľudí. Aj keď to tak znie, nie je to žiadny komentár k nejakému epickému traileru. Je to projekt Seven Summits, ktorého účastníci majú vyliezť na sedem najväčších vrcholov sveta. Carstensz je najobtiažnejšia ľadovcová hora a zároveň najväčšia hora Austrálie a Oceánie. Barabáš vytvoril púť, podobnú tej po Antarktíde, kde je ťažká cesta, plná chorôb, nebezpečných rastlín a nespokojných domorodcov, zakončená vytvorením tábora pod horou, kde hrdinov ešte čaká náročný výstup. Ďalší s dokumentov, kde Barabáš ukazuje vplyv človeka, na fungovanie prírodného spoločenstva. Tam, kde v Mamberambe ukazoval prírodné domorodé kmene vo svojom prirodzenom prostredí, tu ukazuje rovnaký kmeň ovplyvnení kresťanskou misijnou stanicou. Domorodci sú oblečený a poznajú moc peňazí. Je to zvláštny pohľad. Vidieť ako sa to všetko pred očami mení. Ako niečo čo bolo nedotknuté, vyzerá neprirodzene a akosi nesprávne, aj keď to správne slovo je umelo moderne. Toto je pozadie ďalšej úspešnej expedície, ktorá patrí k najlepším filmom aké Barabáš vôbec natočil. Sila priateľstva a túžby spojenia s prírodou je tu veľmi silná. Kvôli takýmto filmom Barabáša ako tvorcu zbožňujem.

Celý čas som bol presvedčený o 4*, zdali sa mi také prijateľné a klinec do rakve piatej hviezdičky zabilo samotné zdolanie hory, ktoré bolo preletené len tak mimochodom v priebehu asi dvoch minút filmu. Ale to, čo nasledovalo na koniec mi vyrazilo dych. Opakovaná úvodná reč z filmu podkreslená neskutočnými zábermi na zdevastovanú krajinu je možno priamočiare citové vydieranie, ale ja si takéto citové vydieranie nechám ľúbiť. Kiež by takéto smutné zábery neexistovali. Kiežby ich nebolo kde natočiť ... Popri Mamberame, Pururambe a Divočine zamrznutej v čase opäť filmový skvost od slovenských dokumentaristov !

Ako celok fajn, ale občas tomu dochádza dych. Je to aj tým, že tentoraz nebolo k dispozicii dosť materiálu (v podstate chýba vyvrcholenie, aké by ste čakali od "horolezeckého" filmu). A občas sa to preháňa so zábermi na penisy domorodcov... V závere však Brabáš ukazuje, že vie aj z hovna upliesť bič a film zrazu dostáva zmysel. Posolstvo je nevyhnutné, ale na tohto režiséra je výnimočne málo patetické či prvoplánové. Dobrá práca, keď to však porovnáte s Hatiarovým (tiež sa pýtate, kto to sakra je?) prekvapením STRATENÍ NOMÁDI, Barabáš stráca zo svojho lesku...