Bytosti (1966)

Návrat do časů, kdy jsem obdivoval přirozené herectví Michela Piccoliho a krásu Catherine Denevue. Bohužel v rozporuplném filmu. Rušila mě chaotická střihová skladba, několik teatrálních nesmyslných scén a hudba, nadužívající táhlé smyčce, které tvořily nepěkné disharmonie. Vrcholem je pak dvojice prodejců s prostěradly, jejichž příchod na scénu vypadá jak sebeparodie, a jeden z nich, maximálně otravný, se chová úplně nepochopitelně jak přerostlé dítě. V poslední půlhodině se to zvrhne do úplného bizáru, ve kterém režisérka na sebe chaoticky lepí nelogické scény. Denevue je tu v druhém sledu, její role přikazuje, aby nemluvila a dorozumívala se pouze psaním na tabulku, bez dějového opodstatnění, což je divné. Ve výsledku shrnuto – dokáže to překvapovat, a pořád je mi tahle tvorba bližší, než současné banality, ale i tak bych neváhal to označit za artovou honírnu. Agnés Varda asi nebude moje krevní skupina.

Zaujímavý experiment francúzskej novej vlny, ktorý môže byť pre vás filmom o smútku zo straty a neschopnosti sa s ňou vyrovnať, o mužskej dominancii nad ženami, či komplikovanosti partnerských vzťahov vo všeobecnosti, prípadne iba naratívnou skladačkou, alebo čím vlastne chcete. Bytosti začnú byť skutočne zaujímavé až začiatkom osudovej hry v polovici stopáže, tak trochu pripomínajúcej šach so smrťou v Siedmej pečati, ale zase nie príliš. Môže sa tak stať, že ak si vás film nezíska po rozpačitej prvej polhodine, tak to s ním aj rýchlo vzdáte. Takto využitý kontrast čiernobielej a červenej farby pôsobí dnes už trochu naivne. 70%

Film typicky striedanim zaberovz mora, z rybarskych prac ...... Agnes Varda sa moc nevyznamenala, baba Varda /nepliest si s Babou vangou/ je tu le rezisersky rutinerka ....... a prave ona je casto dovodom na moje rozmyslanie ci predsa len chlapi netocia hodne inak ako zeny. A ci predsa len reziser /clovek za kamerou/ nemal byt prave ze len chlap : 50 %

Divný film. Rada by som poskytla sofistikovanejší pohľad, ale divný je asi najvýstižnejšie slovo, ktoré ma napadá. Nápad je veľmi zaujímavý, vizuálna stránka vynikajúca, i inšpirácia Bergmanom je zjavná, no postavy mi neprišli dostatočne príťažlivé na to, aby som sa zaujímala, čo sa s nimi nakoniec stane. Som si vedomá, že mnoho vecí a symbolov mi uniklo ale *mierny spoiler* nevyužitá nemá krásna Catherine, v každom zábere meniaca sa Piccoliho jazva, a ten záver, mi nedovolia dať viac ako 3*.

Sebavedomý muž s krásnou ženou po boku. Vietor im v kabriolete rozháňa vlasy. Ona sa bojí a vraví: "Spomaľ, bojím sa." A on na to: "Neboj. Keď idem rýchlo, viem čo chcem, realizujem si sny." Vtom: BUM, TRESK, ŠKRIP. Spisovateľ (ten muž z auta) má na čele vertikálnu jazvu. Samotársky blúdi krajom, miestni ho majú za čudáka. Žena utrpela traumu, po nehode mlčí. Ukrýva sa v dome. Alebo sa jedná len o pisateľov prelud? Fantazijnú barličku, ktoru prekrýva svoj podiel viny na nehode? Pre film Bytosti je charakteristické náhle striedanie obrazov interiérov a pobrežia, mora a rybárskych prác sprevádzané zároveň prechodom hudobným - z ticha domovov do hluku prírody. Muzikálne kompozičné vložky sú tvorené kúskami skladieb modernej vážnej hudby v algorytmickej tónine. Zároveň sa pripomínajú scény a výjavy zo známych predchodcov na plátnach kín. Zvláštna šachová partia nenávisti, intríg a prchkej zlosti z nervozity proti trvácnosti lásky pripomenie Bergmanovu Siedmu pečať - hoci tu sa nehrá priamo o život, ale "len" o životnú lásku. Farebné zdôraznenie nástupu a trvania negatívnej emócie zase pripomenie Jasného film "Keď príde kocúr". Viacnásobne sa použijú motívy šachovnice (obrus, kabelka, záclona, stôl) a kraba (jedlo, obraz, plastika, vylovený úlovok). Nebyť občasnej tiesnivej nálady pri pozeraní (dobre viem, prečo bol film divácky odmietnutý - pravdu, ukázanú prostredníctvom umenia nikdy žiadne jasavé davy nevítali) bolo by to na 100%.