Baščovanský a zať (1994)

"A zapamätaj si: Silnejší pes jebe! Tak to bolo a vždy bude! Ak toto pochopíš, vyhral si!"Niekde na dedine, v garáži za rodinným domom na dvore osratom od sliepok sídli firma s hrdým vývesným štítom "Baščovanský & zať - Autodielňa a iné služby - Services - Tel: 85-497", kde zať je priženený ponižovaný zakomplexovaný neukojený nezaplatený chudák, márne túžiaci po lepšom živote, ktorý by mu malo zabezpečiť tajomstvo zamknutých izieb na poschodí a dominantným elementom je svokor Bačšovanský, podnikateľ vo viacerých oboroch (autotuning, catering, liehovarníctvo), dravý podnikateľský typ novej doby, využívajúci každú príležitosť k zárobku a zároveň svojrázny vidiecky filozof v gumákoch a prešiváku. Okrem nich sa na behu firmy podieľajú pobožná apatická matka a obézna frigidná dcéra, ktoré majú na starosti pokiaľ možno neprerušovaný tok samohonky z pokútnej destilačnej aparatúry v kuchyni, ktorúžto aktivitu si spestrujú nie veľmi dôvtipnými rečami. Spestrenie inak nudného dňa zabezpečia návštevy miestneho poslanca, na imidž dbalých cigánskych muzikantov, poblúdilého úlisného Germána a ďalšieho vychytralého kšeftára, divoko túrujúceho zánovnú dodávku Škoda 1203. Ak sa niektorému filmu podarilo zachytiť atmosféru doby a slovenskú národnú povahu, vrátane halušiek s vajcom v plechovej mise na obed, je to práve tento. Výpravu zaobstaral jeden dom a cesta pred ním, herci sú málo známi či úplní neherci, ale vôbec to nevadí a sledovať a počúvať Ferdinanda Macuráka, chrliaceho solídnu hlášku v každej druhej vete, striedané s nejakým tým svojským životným múdrom je úplná slasť. K tomu pôsobivá Godárova hudba. Film som videl už niekoľkokrát, zatiaľ mi nezovšednel a niekedy si ho len tak preklikám a vypočujem si pár dialógov na zlepšenie nálady, takže menej ako plný počet tomuto skoro zabudnutému skvostu dať nemôžem."Jedna a jedna sú dve. Zbytok je literatúra."

Krutá komédia spolužitia rodiny Baščovanských. Zať Ostatný žije priam v Kocúrkove. Svokor rátajúci každú korunu, zhŕňajúci odpad a handlujúci so všetkým spolu s "podnikateľom" Milanom. Manželka, ktorá ho odmieta. Dedinské podmienky, nízky sociálny štandard a nízka inteligencia hlavných postáv vytvára podmienky, ktoré sú liahňou komických situácií. Predaj moskviča rómom, návšteva agitujúceho poslanca končiaceho opicou, návšteva Nemca hľadajúceho services = k*vy. Napriek lacnej produkcii, svet bizarných karikatúr a rovnako bizarných situácií prekryje svojou komickosťou jej drobné nedostatky. Herci nie sú z Hollywoodu, ale do prostredia zapadajú veľmi dobre. 75%

„Aj Mária už vstala. No, dobrú ženu si si vybral, Karol.“Toto nie je dráma, ani komédia, skôr tragédia. Príbeh slovenského malomeštiactva. Predstavitelia pôsobia amatérsky, akoby to bolo dedinské divadlo. Možno to však bolo cieľom. Priblížiť atmosféru malého podnikateľa kdesi, v malej dedine... Asi to má byť satira na rozbiehajúce sa podnikateľské aktivity v rokoch deväťdesiatych.

(86/2022) / Celkom exotika. Ale od 90tych rokov čo vlastne očakávať. Hláškuje sa o sto6, niečo je vydarené viac, niečo menej. Dej je veľmi jednoduchý a skôr sledujeme sled scénok ako nejaký ucelený príbeh. Najlepší na celom filme je samozrejme Baščovanský, zať je podľa mňa hrozne zahratá postava. Film sa celkom triafa do problémov doby, ale neprišlo mi, že sledujem nejaký nábeh na kultový underground, skôr vcelku zaujímavý experiment. (6/10)

,,VIEŠ KOHO SI BERIE TÁ ŠPATA? NEJAKÉHO VIETNAMCA. TAKÉHO ČO ŠIJE TIE GATE. BUDÚ MAŤ MALÉHO ČÍŇANA." __ O ,,Baščovanskom a zaťovi" som nemal žiadne povedomie, dokým ho medzi zabudnuté slovenské klenoty nezaradil Peter Konečný vo svojej rozhlasovej relácii. Chválu na film, odzrkadľujúcu sa aj v tunajšom vysokom hodnotení, beriem ako oprávnenú a ostáva až napodiv, že daný námet ostal iba čisto televíznou záležitosťou, čím značne stratil možnosť stať sa v budúcnosti kultovou záležitosťou, veď už len samotný plagát sľubuje veľa. Pohľad na raný kapitalizmus je tu ukázaný v celej svojej úbohosti presadiť sa za každých okolností, čoho skvelým príkladom je postava vynaliezavého živnostníka Baščovanského v podaní neznámeho Ferdinanda Macuráka bezohľadne vykorisťujúceho vlastného prispatého zaťa. Scenár sa nielen opiera o dobre napísané dialógy, ale využíva tiež iróniu smerujúcu ku záverečnej pointe. Ktosi tu film prirovnáva k slovenskej verzii ,,Dědictví aneb..." a treba dodať, že ak nie vo všetkom, z technickej stránke ide prakticky o rovnocennú záležitosť, navyše ďalším plusom tu je zaujímavá, tajuplná hudba Vlada Godára. Dané hodnotenie si tento TV film určite zaslúži. (429. hodnotenie, 31. komentár k filmu)