Barva pleti (2008)

Subjektiv to vo svojom komente vystihol trefne. Proste čiernobiely film o rasizme v Afrike, kde sú všetci bieli parchanti a černosi dobráci od kosti.Téma o čiernom decku bielych rodičov je na prvý pohľad zaujímavá, ale prvú polovicu filmu som sa divil, prečo tí biely rodičia bojujú len za to, aby ich dcéru uznali za bielu namiesto toho, aby bojovali za práva černochov. No lebo aj oni sa vyfarbili ako rasisti. Takže nakoniec sa tam všetci správali absurdne. 5/10 dávam hlavne za tému ale film je slabota.

Obrovský námet, z ktorého mohol vzniknúť veľký film. Nevznikol, je to len taká červená knižnica o vzťahoch trochu viac komplikovaných, ako je bežné, hlavne s rodičmi, ale aj medzi rodičmi alebo s manželom. Rasizmus je zlý, to vieme, ale ešte horší je vo vzťahu k dcére od rodičov. Najskôr bojujú za jej práva belošky, potom ju zatratia a, hoci to má byť podľa skutočnosti, postoje mi zostávajú nepochopiteľné. Vo filme beží všetko až príliš rýchlo, možno menší úsek života by filmu svedčil viac.

Juhoafrický apartheid je obrovskou studnicou námetov pre množstvo drám. Tu bol námet o to lepší, že zobrazoval skutočný príbeh čiernobielej Sandry, ktorá bola pre bielych príliš málo biela a pre čiernych zas príliš málo čierna. Tými 4* som si síce neni až tak istý, ale rozhodne je to film hodný pozornosti, hoci občas sa mi vývoj deju zdal až trochu príliš prehnaný. Aj keď nedokážem posúdiť ako bola skutočnosť prikreslená, ale na mňa osobne nepôsobil film až tak autenticky. Ale treba uznať, že príbeh bol veľmi pútavý a rovnako aj celý osud hlavnej postavy Sandry.

Průměrné zpracování závažného tématu, který sám o sobě není černobílý, ale velmi složitý a těžko řešitelný.Ale vžijeme -li se do dítěte , které se narodí a nic neprovedlo jen má nežádoucí barvu pleti a neví kam patří, tak najednou pocítíme bezmoc jedince a tento pocit aspoň jednou v životě zažije každý z nás.

Myslím, že máloktorý film ukázal tak názorne nezmyselnosť a monštróznosť rasizmu. Samozrejme okrem filmoch o holokauste. Na živote jednej ženy zobrazený nielen apartheid, ale aj to, ako dokážu predsudky ovplyvniť život tzv. obyčajného človeka. Sandra je síce bezmocná voči tomu, čo sa s ňou deje, ale bojuje. Bojuje za svoju ľudskú dôstojnosť, za udržanie vzťahov s rodičmi a za obyčajné životné šťastie. Bojuje s premenlivými výsledkami. Ak sa bude na školách vyučovať rasová tolerancia, vhodné do kurikula. Z hľadiska poznatkov o iných kultúrach sa človek dozvie viac z histórie Južnej Afriky (vhodné pozrieť tiež Zbohom, Bafana).