Ahoj, Blondýnko (2012)

Film, ktorý sa snažil vytvoriť dojem, že dokonalo vykreslí lesbickú príťažlivosť - ale v konečnom dôsledku mi celý príbeh a dej prišiel strašne nezáživný a nezaujímavý. Akurát ten formát dvoch časových rovín z detstva a po 20 rokoch mal čosi do seba, aj keď mám pocit, že tie dve sa za tie roky vôbec nezmenili. Aj keď sa zdalo, že práve ten 20-ročný rozdiel medzi dejmi poskytne pohľad na to, že ľudia sa časom rozvíjajú a nezostávajú na duševnej úrovni 15-ročných dievčatiek, ktoré sa snažia za každú cenu zaujať a upútať. Škoda, že tej detskej dejovej línii nebolo venované viac času, no vlastne človek nechápe prečo by mali mať medzi sebou také silné puto, teda okrem spoločného pobytu v psychiatrickej liečebni. Herecké výkony podľa mňa dosť mizerné, o dialógoch ani nevravím. Film na jedno pozretie, ktoré rozhodne nespôsobí žiadny širší dojem.

Niečo tak hrozné človek len tak nevidí. Jeden z najpríšernejších filmov s lesbickou tématikou. Beatrice Dalle som verila len medzeru medzi zubami. Emmanuelle Beart som čiastočne ľutovala, na jej mieste by som si okrem honoráru vypýtala ešte extra bolestné. Medzi herečkami nebola žiadna harmónia, až fyzicky ma bolelo pozerať sa na ich zúfalý herecký koncert. Jednu hviezdičku dávam príbehu ich mladosti, ktoré stvárnila Soko a Clara Ponsot. Tento film už nikdy viac.

Punkové lesby, ktorým je veriť jediné - psychiatrická liečebňa.

Odpudivé typy, zmatený děj, protivný film. (10%)

nemám slov.....