55 dní v Pekingu (1963)

Dosť veľké sklamanie. Od takého veľkofilmu som očakával oveľa viac. Odohráva sa to akože v Pekingu, ale mimo štatistov, ktorí sa tam raz za čas mihnú v pozadí, tam na aziata nenarazíte. Vysoko postavených Číňanov hrajú belosi a s oholeným obočím vyzerajú jak Vulkánci zo Star Treku. Ok, dajme bokom tento trapas na úrovni toho, že by dajme tomu Annu Boleynovú hrala černoška. Aj tak je to neskutočne rozvláčny a nudný film. Postavy sú absolútne nevýrazné. Film sa viac venuje komickým karikatúram rôznych ambasád ako Mandžuom, takže o pozadí konfliktu som sa dozvedel snáď ešte menej ako to, čo je napísané na wikipédii. Je škoda, že tak hviezdne herecké obsadenie je absolútne nevyužité a všetci sa tvárili jak Willis vo svojich súčasných blockbusteroch. Film zaujme jedine megalomanskými kulisami, ktoré na konci pekne zlikvidujú. Z filmárskej stránky sú bojové scény takým nudným štandardom. Proste chlapík sa zakaždým po zásahu chytí za brucho a opatrne spadne na zem. Niečo ako bezzubá bojová vrava v starom Vinnetuovi. Bavilo ma sledovať len tú číru deštrukciu skutočných budov. Toho sa nikdy nenabažím. Celkovo to je, s prihliadnutím na vek filmu, absolútny priemer s vražedne dlhou stopážou. 5/10.

Zabudnuty klenot, prva polka sa neskutocne tiahne az som myslel, ze to vypnem. Potom uz ale druha polka bol brutal se vsim vsudy. Rezisersky genialne natocene, nechybaju vojnove sceny, krasne baby - Flora Robson, Ava Gardner a Elizabeth Sellar - posledna herecka Sellars mala fakt nadherny vek /96 rokov/ : 76 %

Príbeh odohrávajúci sa na prelome starej a novej Číny je filmovaný Američanmi, hraný Američanmi a je určený pre Američanov. Číňania sa v boji o moc a samostatnosť správajú čisto ako Američania, čo uberá z celkovej dôveryhodnosti. Sú na svojom území, bojujú o svoje práva a ešte oni sú tí zlí a my "musíme" nadržiavať 'kolonizátorom'. Film však možno radiť k historickým veľkofilmom, plným kvalitných bojových scén a hercov, na ktorých sa dá spoľahnúť - okrem môjho obľúbeného Hestona musím vyzvihnúť aj vždy elegantného a dôvtipného Nivena. K tomu ešte treba pridať bohato zdobené čínske kulisy a kostýmy, niekoĺko vybuchovacích scén - taká všehochuť, akurát tej romantickej vaty mohlo byť menej.

Nechápu, že film má o proti jiným na podobném základě daleko nižší hodnocení. Toto jsou filmy, jež svou velkolepostí a úžasnými davovými scénami nutí odpustit historické přešlapy a nepůvodní komparz. Nevím, co koho na tom nudilo, já tedy sledoval od začátku do konce, politiky akorát, tokání také, bojová a davová scéna je vždy přesně načasovaná.

Velké hollywoodské plýtvání. Herci, hudbou, podařenými bitevními scénami (dobývání zdi za pomoci Betsy!) a pravděpodobně také závratnou finanční sumou, za kterou nechali filmaři postavit (či jak to celé vzniklo) znamenitě vypadající historický Peking. Scénář je ovšem rozvláčná nuda (zejména v druhé polovině filmu), která navíc Číňany ukazuje příliš jednostranně, s jazyky cizinců nakládá prapodivně (všichni mluví anglicky, jen tu a tam se pro efekt ozve němčina, ruština, italština nebo čínština) a mnoha nijakými dějovými linkami (především malá holčička) také nijak nenadchne.