Nepokojná láska (1975)

Pántikov výkon je famózny. Jeho postava (a v jeho prevedení ešte!) je učebnicový predobraz prerodu slovenskej dediny počas socializmu. Ktovie ako by vyznel scenár keby sa nepíše pod kosákom a kladivom ale v slobodnej dobe. Ku koncu (počas predsedania družstvu) je síce menej uveritelná ale Pántikovo herectvo dáva pochyby do úzadia. Sestry Turbová a Černocká sú nielen spestrením ale vďaka nie tak plytkému scenáru dotvárajú celkový pohľad na transformáciu slovenskej spoločnosti. Z dnešného pohľadu je zaujímavé sledovať ako sa všade chlastalo a že vtipy sa robili z už "nežiadúcich" osobných tém. Čo vadilo? Strácal som pojem o čase, niektoré veci boli povedané dvomi vetami a pritom by naplnili Ďalšiu epizódu. Zaujímavou scenáristickou skratkou sa Nitra a Poniky stali takmer susedné obce. Tešilo ma aj to, že sa natáčalo na reálnych miestach a nevyužívali sa ateliéry.

Navrčaný lazník, úzko spätý s rodnou pôdou, podľahne po smrti manželky kolektivizácii a vypracuje sa na predsedu JRD. Laznícke dcéry dvojičky zdedili niektoré povahové črty po otcovi, jedna to dotiahne k inžinierskemu titulu, druhá sa uplatní v šoubiznise.  Družstvo prosperuje a obyvatelia dediny s ním. Rodinná sága sa tiahne cez 60. a 70. roky, občas sa spomína pohnutá združstevňovacia éra, primerane normalizačne sa súdruhuje, nechýbajú osudové zlomové scény ani humor. Dobre napísaný príbeh, skvele podané charaktery väčšie aj menšie, kladné aj záporné a všetkému dominuje úžasný Pántik. Za zmienku stojí aj majestátna Stračinova hudba, s kvalitou piesní interpretovaných Petrou Černockou už je to slabšie. Vynikajúce.

Július Pántik tradične skvelý, ako vie byť mrzutým chlapom aj láskavým otcom. Herecký výber dcér je tiež výborný, tá ich vzájomná podoba je ako pri skutočných sestrách. A hudbu ani nespomínam, postačí pár motívov pre celý film, to je vizitka veľkých skladateľov. Prvý diel seriálu mi unikol, s hodnotením počkám, ale pod štyri to asi nebude. (25.5.2018) –––– Po tretej časti sú to silné štyri hviezdy. Silných momentov je vo filme veľa, nájdu sa aj rozpačité súdružské momenty, ale to jednoducho v tej dobe muselo byť. Prevažuje to ale Pántik svojim majstrovstvom. (1.6.2018) –––– Zdá sa mi, že v štvrtej časti už trochu varia z vody a niektoré dejové obraty boli trochu postavené na hlavu. Ale motív odpustenia a ako ho Pántik predviedol bol výborný. (8.6.2018) –––– Veľmi pekné zakončenie ságy rodu Daňovcov. Až na tú návštevu Petržalky, to bolo akoby z iného filmu, taká malá skrytá kritika socialistickej výstavby. (15.6.2018)

Česká kinematografia mala Lišku, slovenská Svätozára Stračinu. Keď sa ozve pár tónov jeho skvelej hudby a prekvapený Julo Pántik víta doma dcéry Silviu Turbovú a Petru Černockú, ktorým síce písal, ale list neposlal - poslala ho Kveta Stražanová, všetko do seba zapadne.... Áno je to rok 1975 a normalizácia už ide na plné obrátky, ale aj tak vznikli v televízii takéto diela, v ktorých bol kvalitný scénár, výborná hudba, špičkoví herci, kamera Vlada Ondruša a Jozef Zachar, ktorý to ako režisér zastrešil.

Tento seriál ma zaujal najme excelentným hereckým výkonom pána herca Júliusa Pántika a jeho realistickým stvárnením úlohy gazdu na lazoch na slovenskom vidieku v časoch kolektivizácie. V úlohach dcér sa predstavili a výborne zahrali Sylvia Turbova, Petra Černocka a mladú manželku výborne stvárnila Kvetka Stražanova, ktoré to všetko vo filme omladili a okrášlili -http://www.petracernocka.estranky.cz/clanky/petra-cernocka-a-nepokojna-laska.html