Zneuctění (1964)

Předesílám, že Rašomon jsem nikdy neviděl, takže nemám srovnání. Zneuctění je každopádně zajímavý film u kterého si umím představit nejrůznější hodnocení. Štvaly mě laciné kulisy, občas šílené přehrávání včetně k nepoznání změněného Newmana, chvílemi jsem se nudil. A přesto to mělo něco do sebe. Trojice lidí - podvodník, zlatokop a kněz si vypráví při čekání na vlak o zločinu. Bandita přepadl a svázal nóbl pána a znásilnil jeho ženu. Nóbl pán skončil s dýkou v hrudi, ale jak se to stalo? Jsou tu tři verze - bandity, ženy a ta kterou stihl před smrtí vypovědět manžel a nakonec ještě čtvrtá. Která je pravdivá? Nebo má každý svou "pravdu" tak jak ji vidí on sám? Líbilo se mi vyznění, že nikdo není hodný nebo zlý, ale každý žije jak umí a hanebný čin může být motivován větším dobrem a naopak.

Jako americký western celkem solidní (a vlastně i originální), ovšem jako předělávka japonského skvostu je to dost průměrné. Schválně jsem si oba filmy pustil v jeden den a musím konstatovat, že po "Rašómonu" působí "Zneuctění" jako slabý, nechutný čajíček po výborné kávě. On také Martin Ritt není Akira Kurosawa a Paul Newman není Toširo Mifune.

"Ano, zabil som toho muža, ale nezavraždil! To je rozdiel..." Ďalšia skvelá spolupráca Newmana a Ritta. Nechápem ,ale film mi pripadá mimoriadne vyspelý na svoju dobu vzniku a tu na csfd je výrazne podhodnotený i vzhľadom na malý počet hodnotiacich. Je tu zaujímavý príbeh a mix súdnej drámy a westernu, v ktorom sa prelínajú, dopĺňajú a navzájom vyvracajú až 4 rôzne verzie vraždy a znásilnenia, ktoré má vraj na svedomí známy mexický bandita Carassco. Toho úplne bravúrne zahral P. Newman. Jeho nedokonalú angličtinu miešanú s mexickým slovníkom si vychutnáte iba v pôvodnom znení. Film je majstrovsky zrežírovaný, každá verzia príbehu je zaujímavá a je veľká škoda, že sa tu Newman neobjavuje častejšie. Škoda trochu unáhleného záveru, rád by som videl Newmana s nejakým posledným slovom, prípadne vynesenie rozsudku. Chýbalo mi to tam, inak by som možno dal i plný počet. Film 80%. Newman 100%.

Japonské prehrávanie vo filmoch Kurosawy nebývalo nikdy handicapom, zvýrazňuje sa tým emocionálne hľadisko a poetická zapamätateľnosť, ktorá stupňuje mrazivý dojem. Keď ale afektujú Američania s priemerným tvorcom a s prikrášlenou zápletkou fantastického Rašomóna, výsledok je mechanicky strohou komikou, kde logika si vzala 90 minútovú dovolenku. Newman nie je Mifune, síce od pohľadu rovnako hypnoticky cynický, avšak keď otvorí ústa snažiac sa obohatiť svoju postavu lámavým mexickým nárečím pripomenúc inú výstrednosť ázijského matadora, katastrofa. Aj pri práci s plynulým obrazom nestačí mať napozerané Akirovo remeslo, kde každý moment (dážď, podhľad lesov) má svoje jedinečné miestečko. Aj keby bolo toto nedajbože originálom, spôsob, akým prezentuje svoj štýl západného prerozprávaného príbehu mrhajúc skvelý námet, trestuhodne zlyháva na plnej čiare lacným amerikanizmom. A môže byť rád, že nemám ešte zlú náladu. I keď nemám k nej ďaleko, lebo aké nezmysly tu čítam o údajnej „nedocenenosti“, grciam. V tomto žánri sú nedocenené úplne iné filmy.

Ja si myslím, že remaky klasických originálov nevznikajú kvôli tomu, aby sme ich neustále porovnávali a hádali sa, ktorý je lepší a rozčulovali sa nad zmyslom dvakrát videného. Remake Rashomona Zneuctenie rátal s tým, že divák pôvodný film nevidel a Ritt mu chcel tento zaujímavý príbeh o hľadaní pravdy ponúknuť. Ďalším dôvodom vzniku prerábok je pridávanie nových myšlienok a motívov, ktoré sú špecifické iba pre daný kraj, v ktorom sa staronový príbeh odohráva. Preto má Zneuctenie svoje opodstatnenie, i keď stále pre mnohých milovníkov originálu pochybné. V tomto prípade nám tu pribúdajú kresťanské hodnoty a westernový záver (ten v rozprávaní), ktorý ukazuje postavy v trocha odlišnom svetle ako originál a je jedným z filmov, ktoré demytizujú klasických hrdinov žánru a nakoniec všetky postavy príbehu. Nedáva im však ani čisto negatívnu rolu. Ritt dokázal, že Kurosawov príbeh je maximálne univerzálny a tak ospravedlňuje vznik svojej verzie. Významný posun vidím vo výprave oboch diel. Zatiaľ čo Rashomon sa odohráva celý v lese, čiže v uzavretom prostredí a svetlo preniká iba pomocou slnečných lúčov v podobe šípov, Zneuctenie má svoju divadelnú uzavretú scénu iba na mieste činu, vzhľadom na žáner sa ocitáme často v otvorenej šírej westernovej krajine.