Žárlivé tango (1982)

Aristokrat, flegmoš a takmer paroháč v jednej a tej istej osobe -Giulio "Princ" Lovanelli, sa vskutku oveľa viacej zaujímal najmä o svoje štvornohé kobyly, než povedzme zrovna i o svoju dvojnohú, a k tomu zároveň i zákonitú kobylu -Luciu"Princeznú"Lovanelliovú, ktorá bola zo vzniknutej situácie naprosto a mimoriadne zúfalou; s príchodom akéhosi osobného strážcu -Diega Sciannimanicoa, mimochodom oddaného fanúšika -Rudolpha Valentina; nastávalo akési zintenzívnenie udalostí v podobe vyvolávania nastupujúcich schválností zo strany nešťastnejLucie, ktorá zinscenovala »milenecký vzťah« sDiegom, a to iba kvôli tomu, aby svojho manžela primäla čo najviac žiarliť; skrátka, odteraz som si väčšinou myslel ledaže to, že sa bude vzniknutá situácia napokon uberať úplne opačným smerom, než v akej sa teda postupne i v holej skutočnosti zobrazovala, keďže scenáristické karty boli zo začiatku rozdané podľa mojich azda najideálnejších predstáv, pričom, môj [prefíkaný] protihráč v podaníStena[autoratohto komediálne zafarbeného titulu]; začal s nimi akosi čoraz viac «blafovať» s tým, že na to používal priamyrukopis: americkýchscrewballových komédiína taliansky spôsob, čo som zrejme nedokázal hneď správne odhadnúť, tak preto mal predo mnou väčšiu výhodu a náskok, a pritom mi to nijako extra zvlášť zase ani neprekážalo... • Jeden z posledných titulov - charizmatickej predstaviteľky -Monicy Vittiovej, ktorý sa nezaradil vedľa tých najvydarenejších, aké totižto nakrúcala sMichelangelom Antonionimna začiatkuLX.rokovXX.storočia, keď sa ešte len začínala pomaličky rozbiehať na "striebornom plátne" →Dobrodružstvo,Noc,ZatmenieaČervená pustatina, ktoré patria k mojim obľúbeným titulom ← a toto zlaté obdobie, resp. príslušnú dekádu, zaraďujem medzi najlepšiu v rámci talianskej kinematografie.

Typická talianska bláznivá, no príjemná komédia o láske a žiarlivosti. Nie je to síce Fantozzi, ale produkčne je to dobre natočené a situácie v scenári dávajú neustále dôvod na jemný úsmev. Snaha Lucie vzbudiť v svojom manželovi žiarlivosť a presvedčiť sa o jeho láske, rovnako ako stoická ľahostajnosť princa Lovanelliho zahľadeného do koní sú výborne zinscenované. Do toho milánske výpady macha Diega velebiace severanov a Valentína ako sex symbolu. Monica Vitti stelesnila taliansky temperament celkom dobre hoci na Sophiu Loren asi nemá. Diego Abatantuono svojou nemotornosťou dáva postave nešikovného sukničkárskeho bodyguarda ďalší komický rozmer. 70%

Užvaněné, přehrávané, hrozný dabink,(max.50%)

"Mám ocelovou kostru!"

Zpočátku dost rozpačité, ale postupně vykrystalizuje v moc pěknou legraci. 75%.