Yao (2018)

Absolútna senegalská pohodička. Presne v duchu subsaharského príslovia „Vy Európania máte síce hodinky, ale my Afričania máme ČAS!". Idylka, kedy sa podvečer všetky deti poschádzajú pri najväčšom strome stojacom uprostred dediny, aby sa tam zahrali alebo skákali gumu. Človek by mal normálne chuť si za 800 éčiek kúpiť starého peugeota a pobehať ním miestne prašné cesty. Miernym negatívom filmu na druhej strane je, že je takmer o ničom.

Exotické prostredie Senegalu bolo to najlepšie z celého filmu. Inak to však bolo po scenáristickej stránke na môj vkus dosť nevýrazné a v podstate to nemalo žiadny poriadny dej. Skôr sa to podobalo na nejakú konverzačku, a nie na kvalitný epický road movie s prvkami drámy. Samozrejme, malo to aj zopár svetlých momentov a zmysluplných dialógov, ale to bolo v obrovskej menšine. Za mňa max. 2*, hoci potenciál tu bol isto vyšší.

Zbožňujem tohto francúzskeho imigranta :) Omar Sy je jeden z mojich najobľúbenejších hercov vôbec a prakticky každý jeho film hltám jedna radosť. Tento snímok bol jeden z tých priemernejších, ale zároveň opäť s tou pravou odľahčenou atmosférou, ktorú vie tento sympaťák vždy navodiť. A navyše si človek môže užiť aj africkej prírody. Škoda len, že to väčšinu času bolo dosť také toporné a málo úsmevných situácií. Na odreagovanie ale fajn. 60 %

Príjemná záležitosť, o dosť príjemnejšia než som čakal. Prínosom je spoznanie senegalských reálií, život v Dakare a z môjho pohľadu ešte väčšie váženie si toho, že som pôvodný Európan. Omar Sy je ale výborný a prirodzený herec a dokonca v tvári aj veľmi dobre rozpoznateľný, čo nie je u tých novodobých Francúzov vždy pravidlom. Z filmu dýcha tá africká sloboda, dáva pocítiť tú africkú atmosféru aj kultúru, človek by si až povedal, že tam musí byť fajn život, až kým nepríde na to, že dobre sa tam majú len ľudia pri peniazoch a posluhovači režimu. Veď len taký islamský Senegal, ktorý je tu prezentovaný má 30% nezamestnanosť a to už nie je dôvod na žiadny vysmiaty africký taneček.

Ne, že by v Yaovi nebyla hluchá místa, což je u relativně krátkého filmu o to větší mínus. Ne, že by v něm nebylo pár logických nesrovnalostí, především co se týká práce s časem. Ne, že by to nebyla trochu rozvařená nudle, jenže i tak diváka utáhne - díky výborným hereckým výkonům, obstojným dialogům s několika výraznějšími záblesky a především atmosféře, která je i přes neuvěřitelnost samotného příběhu vlastně velmi civilní, lehká, autentická a uvěřitelná. Myslím, že Yao je typ filmu, který čím víc se divák snaží analyzovat a přemýšlet o něm, k tím horšímu hodnocení dospěje. Tenhle film je lepší prožívat jako africkou hudbu či tanec - moc nepřemýšlet, nechat to samovolně plynout na vlně instinktů a základních pudů a pak si to člověk náramně užije.