Vítězný oblouk (1985)

Film stojí hlavne na Hopkinsovi a na môj v kus je v ňom až príliš tej romantiky, a to na úkor udalostí, ktoré sa vo Francúzsku vtedy diali. Atmosféra nie je dostatočne vystihnutá, peripetie, ktoré hl. hrdina zažíva, zasa dostatočne dramatické. Príbeh skôr iba tak voľne plynie. Prišlo mi dosť divné, keď hl. hrdina nemal žiadne doklady a každá hliadka ho mohla pripraviť o pobyt vo Francúzsku, tak on sa vyvážal autom (kde na neho zobral, keď žije z ruky do ruky a musí ešte platiť nájom v hoteli?) po hlavných cestách cez pol krajiny. Záver tiež taký nijaký. Ale film má na televíziu celkom slušné spracovanie a nejedná sa iba o konverzačnú drámu.

„Je neuveriteľné, čo človek vydrží.“Nie je to zlé. Ak človek nepozná knihu. Ak pozná, je to hrubo nepostačujúco. Zároveň je ale pravdepodobné, že ak poznáte knihu, páčila sa vám (osobne ju považujem za jeden z 50 najlepších románov, aké boli kedy napísané) a tým pádom filmovému spracovaniu mnohé odpustíte. 107-minútový film si logicky nemôže dovoliť taký príbehový prepych, ako 432-stranová kniha, takže všetko je zrýchlené, skratkovité. „Pekne“ to vidno na deportácii: Ravic a Joan sa romanticky prechádzajú po pláži, rozprávajú sa riziku deportácie a pomaly už v nasledujúcej scéne je Ravic „náhodou“ deportovaný, na čo nasleduje 15 sekúnd brodenia sa v daždi a 25 sekúnd spania v stodole a už je nazad v Paríži. Preč šiel mrazivý pokec s anjeličkárkou, zaujímavé momenty s chlapcom s amputovanou končatinou a celá postava Kate Hegstromeovej, čo ma zamrzelo asi najviac. Výrazne sa skrátili nemocničné pasáže a tým pádom Ravicove strety so zdravotnou sestrou, ktoré sú spočiatku až príliš vyhrotené (oproti knihe, kde šlo skôr o vnútorné, tiché pnutie) a následne postava úplne zmizne z deja (takže sa tým pádom neobjaví ani na konci, pričom ale v knižnom finále zohrala kľúčovú rolu). V skratke je poňatá i politika. Odkedy som videl film, tak vždy, keď znova čítam Remarqueov strhujúci román, má pre mňa Ravic tvár práve Anthonyho Hopkinsa. No hoci sa do úlohy typovo hodí dokonale, mám problém s tým, ako je rola napísaná. V literárnej predlohe šlo o cynika, ktorý žil pre prítomnosť, lebo minulosť bola temná a budúcnosť preňho (ako pre každého zo Stratenej generácie) nemala význam. Vo filme je to citlivý optimista (!) a vo finále sa správa ako zamilovaný puberťák (!!), čo ma skoro až urazilo. Ďalšou zmenou je postava Joan, ktorú spisovateľ výborne napísal ako neveľmi cnostnú „hérečku“, no vo filme z toho zostalo torzo a máme dočinenia s v podstate bežnou zamilovanou ženou. Tvorcovia si z románu skrátka vyzobali to najatraktívnejší (takže Haake v démonickom podaní Donalda Pleasenceho zHalloweenovsa objaví už v prvej päťminútovke, v knihe na scénu nastúpil až niekde v polovici).

„Zvláštne, že človek môže umrieť, keď miluje.“Tento výrok vyslovene charakterizuje román o bezútešnej situácii, ktorú prináša život. Remarque bol majster pera a väčšina jeho románov popisuje svet, ktorý sám zažil. O to je tá celá myšlienka ľudskejšia a večne živá. O spracovaní Víťazného oblúka s fantastickým Hopkinsom som nikdy ani netušil. Ale keď som sa o ňom dozvedel, tušil som, že to nemohlo dopadnúť inak ako skvele. Film výborne zobrazuje, aký ťažký je život v ustavičnom utajení, v neprestajnom prenasledovaní, keď okolo vás dýcha smrť, aj smrť vašich blízkych, a v neposlednom rade aj život s vlastným svedomím zaťaženým zločinom.

Dobre spracovaný román E.M.Remarquea. A. Hopkins,  L-A Down a Donald Pleasence potešili. Výborne je tu vystihnutá aj predvojnová atmosféra.

Televizní film se sympatickým Hopkinsem. Nic moc.